Prosinec 2014

P-365/182 Tréning

14. prosince 2014 v 9:15 | King Rucola a Max. de Bile
Už dávo prestali lietať tie krásne malé Saaby z Curychu do Bratislavy a späť. Lietadielka, v ktorých sa smelo dokonca počas letu fajčiť. Keď "váhali" s odletom, tak letušky začali rozlievať na udobrenie a podržanie dobrej nálady cestujúcich sekt značky Hubertus. Prikúpil som si pivo s hrdým zlatým nápisom "Bažant" a vedel som, že tak za hodinu budem doma, teda tam, kde som kedysi bývaval doma. Namiesto desať hodín za volantom. Tatra Air sa to celé zariadenie volalo a bol to skoro ako rodinný podnik. Leteli, alebo skôr neleteli, ako keby po dohode s cestujúcimi. Niekedy neleteli tak, že sme skoro zmeškali premiéru, kde sme mali hrať hlavnú úlohu. Ani vyhrážanie, že zavolám Suterovi, ktorému tieto érolinky patrili, nepomohli. Museli sme do Viedne a tak potom ďalej. Dnes to ani ináč nejde. Suter skrachoval a pokúšal to potom s inými trasami, ale to je zase iná kapitola. Všetko je nenávratná minulosť. Letiskom Bratislavy, hlavného mesta Slovenska, sa stalo "provinčné" viedenské letisko Schwechat.

Päť rokov!

10. prosince 2014 v 10:55 | King Rucola a Max. de Bile
"Do roka a do dňa Lomikare!", vraj povedal Jan Sladký-Kozina, keď ho vešali. Do päť rokov a do dňa som napísal tento polemický pamflet slávnemu kolegovi českej národnosti. Bola to trpká reakcia, nakoľko nedodržanie jeho smerníc umožnilo konkurentovi vyhrať prémiu. Pocit krivdy, urazenej pýchy, nespravodlivosti môže viesť k násilu. Alebo ako v tomto prípade aspoň k výsmechu. To je určite lepší spôsob reakcie, ale bohužiaľ totálne zbytočný a nevedie k ničomu. Je to trochu dlhšia otrávená a otravná paródia k jednej kapitole románu, ktorý pred piatimi rokmi bežal ako súťaž na pokračovanie. Dnes, s päť ročným odstupom sa mjusím z toho len smiať, čo za reakciu, výplod dokáze takýto útok proti ješitnosti vyplodiť...
(Som z toho pana Michala Viewegha a celej akcie dost sklamany...)
Tak som si zacal robit srandu, ale nijaky komentar!

Deviata kapitola, otravna, pardon, opravna! (To bol preklep!)

"Dost bolo Tomasa, dost bolo kozy!" Tuto nevinnu vetu prehodil na zasadani mestskej rady Milan Dobytek-Senn, starostov namestok a najvaznejsi protivnik. On tym vlastne nic nemyslel. Zriedka kedy aj mysli, ked mysli, tak mysli len na to, ako by vyhral. Ako by mohol porazit starostu v buducich volbach a natlacit sa na jeho miesto. Jemu to tak nahodne vypadlo pocas reci, take nejake zbozne zelanie. Mal uz proste dost tych reci o koze na ostrove, co sa tu vsade mleli dookola, co kazdy znova a znova spominal, cim sa kazde rokovanie tahalo do nekonecnej dlzky. Nechcelo sa mu uz po dvadsiatykrat alebo tridsiatykrat pocuvat o Mirgovi, koze a Tomasovych vylomeninach. Pretoze vsak bol bohuzial poriadne zo zasadania otraveny, povedal to dost nahlas. Takze to nikto poriadne nevnimal. Cim totiz hlasnejsie starostov namestok nieco kazal, tym menej sa to dostalo k sluchu jeho podriadenych. Ale jeden to pocul, prave ten, co nemal!

Ako policajne vysetrovanie prekvapujuco ukazalo, nasiel sa na vodarenskej vezi, pekne zatazeny hrdzavym hasakom, Tomasov list na rozlucenie. Teda vlastne len zdrap papiera. ktory uz svojou formou vyjadroval dusevne rozpolozenie pisatela.

Naskrabane medzi vselijakymi carbanicami, ktore pripominali vsetko mozne, len nie nejake neofasisticke symboly jasne stalo: "Sef ma uz nechce a na vine je ta koza!" Ako dodatok, ktory sposoboval hlavolam: "Polozte mi kamen ako perinku pod hlavu a prikryte ma vetvickami."

Starostov namestok bol nielenze takym dusevnym Tomasovym otcom, ale zaroven aj jeho sefom v garazi, kde sa mal Tomas povodne ucit za automechanika, ale sa tam ten zriedka az nikdy vyskytoval, co zrejme jeho sefovi aj lepsie vyhovovalo. Zrejme sa v hlbky duse obaval o tie styri prekrasne Maserati quatro porte svojich zakaznikov, ktore tam udrzoval a prakticky aj pre zakaznikov garazoval. Na predaj tam drzal este okrem pestrej zmesi ojazdenych aut najnovsich znaciek hlavne tie japonske hybridne Hondy a Toyoty. Lenze tie, ako casto rozmrzele konstatoval, tie este neprerazili. Velky zaujem o ne este nebol, hoci sa pod vplyvom tych globalnych akcii v ramci zlepsenia klimatickej situacii predsa len v mysliach potentnych kupcov zacala hybat akasi zvedavost, ked este nie odusevneny zaujem. Lenze prevazna väcsina frajerov potrebuje ine kalibry, aby sa mohli s nimi vytahovat a obycajni kupci na take auta peniaze nemaju. Co ine mu vsak zostavalo, ked zastupitelstvo tychto znaciek priniesla akoby do "vena manzelstva" jeho nova manzelka, povodom Svajciarka, ktorej meno si kvoli reklame nechal prilepit k svojemu. Ona sa totiz povodne volala Rosemarie Senn a vsetci sme ju volali len Roza.

Bol to pre mna poriadny sok, ked som si uvedomila z textu tohoto prisne utajovaneho rozluckoveho listu, ktoreho obsah mi ale David doverne prezradil, ten suvis. "Sef ma uz nechce..."! Zaroven vsak mi spadol kamen zo srdca. Ja som nebola na vine! Alebo aspon som nebola sama na vine, ak som vobec s tym mala nieco do cinenia. To, ze Tomas chcel som mnou hovorit, to este predsa nic neznamena, my sme casto viedli pokecy o vsetkom moznom, tak preco by nie v takej vaznej situacii! Ale tento namestkov vyrok nejao nepriamo urychlil moje rozhodnutie. Rozhodne idem kandidovat, urcite idem do politiky, nie len aby ten namestok nemohol stale nieco kafrat, ale aj kvoli tomu, ze som zrazu zbadala moju sancu. Moznost zacat novy, seriozny zivot.

Prva opatrenie na podporu mojho rozhodnutia bolo, ze som stravila toto rano, ked sa mi to vsetko vyjasnilo, daleko dlhsie pred zrkadlom v kupelni.

Starostlivo som volila spodne pradlo, to bol sice este zvyk z mojho byvaleho zivota, ked som sa vychadzala na lov, ako by to nazval docent. Zvyk zo zivota, ktory teraz totalne zmenim! Tu sialene drahu podprsenku od Diora som nemala este nikdy na sebe. Ani tu drahu Chanel cislo pät by som si urcite nedala vo vsedny pracovny den, ale dnes to muselo byt. Moje tazko vybrate Armani saty, o ktorych som si myslela, ze ich budem nosit az na svatbe, tie som si obliekla so samozrejmostou montera, ktory sa chysta prave vyliezt na zablateny zeriav. Len namiesto pracovnych kanadiek toho montera som volila moje Gabor lodicky, ktore som si uchmatla vo vypredaji pocas nasho maleho vyletu s Alexou do Pariza. Kde sa asi ona momentalne tula?

Pysne som si vykrocila smerom k radnici. Peso, pretoze Corsa zase raz vypustila dusu. Ale vyhovovalo mi to prave dnes. Tiahnem do boja. Musela som sa v duchu smiat, lebo ma napadlo, ze som ako nejaky kriziak v plnom brneni. Brneni, pozostavajucom z nekrestansky hanebne drahych casti, brneni, kovanom a zhotovenom v najlepsich zbrojarskych dielnach Europy.

Kupodivu sa za mnou nikto neotacal viac, nez obvykle. To mi vsak nemohlo pokazit vznesenu naladu. Dokonca aj pocasie spolupracovalo. Jasny jesenny den, kriklavo modra obloha. Som plna optimizmu.

Nemozne, neskutocne, ale vynimocne pravdive, ze aj napriek dokladnym pripravam v kupelni som bola v praci prva. Vyborne, myslim si, aspon sa mozem dokladne vzit do mojej novej strategie. Vybrala som zo zasuvky zväzok klucov a zacala otvarat skrine. Obvykle, pretoze prva som tu prakticky este nikdy nebola, boli skrine uz davno otvorene. Uvedomila som si, ze hoci ako sekretarka a asistentka, nemam este doteraz ani ponatia, kde treba rozne spisy hladat a kam zase odlozit.

Podrobujem obsah plechovych kancelarskych skrini dokladnej diagnostickej prehliadke. Ved ked chcem uspesne do politiky, musim najprv rozpitvat dannu situaciu. Sekretarka s maturitou a na pitve! To by som bola rada pocula docenta, co by na to povedal. Ci ho uz Alex prekukla, spominam si na ten neblahy vecer. Odvtedy som poriadne s nikym o tom nemohla rozpravat a Alex sa nehlasila. Neviem, ci by som jej to ale sama od seba vylicila. Asi len, keby Alex bola byvala nieco videla, len potom asi. keby ona sama zacala o tom rozpravat. Nechcem jej brat jej nadej, ze laska existuje, ale ako priatelka by som ju mala asi predsa varovat. Neviem. No pomaly, ako nadejna politicka, sa budem musiet naucit rozhodovat!

Hned v prvej skrini dole medzi roznymi skatulami ma zarazila flasa Martigny konaku a svajciarsky armadny noz Viktorinox. Kto to tam skladuje a preco? Co to tam ma co hladat, medzi dolezitymi spismi z radnice!

Dalej vidim oficialny napis: "Staznosti obyvatelstva." Aha, myslim si, preto je to tu take natlacene, napraskane jedno cez druhe. Nikomu zodpovednemu sa to nechce riesit, tak to jednoducho sem vocpe. Ad acta. V nadeji, ze to cas alebo niekto pochaby alebo novy zacne riesit. Ak to tam v tom chaose vobec najde. Signal novej Nokie ma vytrhne z tychto uvah. SMS od otca: "KDE SI? MUSIM SA S TEBOU ROZPRAVAT." No to "musim" sa mi nepaci, tak to moze pockat.

Teraz "musim" mysliet na seba samu. Nemozem sa zapodievat otcovym stastim. Otvaram dalsiu skrinu, na ktoru som musela zobrat taky komicky kluc, ktory na zväzku nevisi, ktory lezal na starostovom stole a este som ho nikdy nevidela.

Slavnostny napis hlasa: "DOVERNE" a niekto k tomu pripisal "for eyes only" a podpisal sa ako "James Bond". Pozivam predsa starostovu plnu doveru, myslim si, tak tieto fascikle ihned mobilizuju moju zvedavost.

Hned prvy zväzok, ktory nahodne vyberiem a otvorim je bomba! Obal z tvrdeho kartonu, roztvorim to a vo vnutri nie je nic, len jedna cedula popisana starostovym rukopisom a slovo "odkial" je podtrhnute cervenym filcovym perom, znacky Herlitz Techno-pen, tie ma len starosta na jeho stole. My take drahe nesmieme pouzivat. Text je strucny, ale o to ostrejsi, napinavejsi: "Odkial berie ten Dobytek prostriedky na kupovanie tych Maserati. Jeho Roza priniesla predsa len tych japoncikov! Nasadit komisiu? Detektiva?"

Zacujem buracanie starostoveho Porsche Carrera. Musi sa predrat uzkym prejazdom, aby mohol auto strcit do jemu vyhradeneho priestoru na dlazbou, ktora si pamäta este cisara Franz Josefa a je preto uz poriadne rozvyklana, vykladany dvor nasej radnice. Samozrejme v zivote este take auto nemal a doteraz si stale na to nezvykol, tak mu to zaparkovanie este stale robi problemy, motor zavija vo vysoky obratkach a trva to väcnost, kym sa bez skody na karoserii votrepe na svoje miesto Okrem neho maju len namestok a nacelnik hasicov svoje parkovisko. Je to ako v tych rozpravkach, spominam si spontanne, ked drak hodil dopredu svoju palicu-buzogan, aby zena vedela, ze uz sa blizi a schovala svojho milenca a on na to mohol: "Zena, clovecina tu smrdi!"

Nesmrdi tu clovecina, vonim samponom L'Oreal a vonavou Chanel, ale ako "clovecinu" v jeho reviri by ma starosta nachytat nemusel. Tak skrinu rychlo zatvaram a obraciam sa k dalsej. V poslednej chvili polozim kluc spät na jeho stol. Urcite ho tam zabudol omylom a nie naschval. Alebo naschval, aby som sa to dozvedela? Ze by cast jeho taktiky, ze by hladal spolocnikov proti namestkovi? Vsetko je mozne, musim si na tu specialnu fairness politickeho zivota pomaly zvykat.

Ked konecne vojde a vidi ma tam stat absolutne vedecky koncentrovanu pri skrini oznacenou ako "Archiv", onemie od uzasu. On, taky vyrecny, ako kazdy dobry politik, strati na zlomok sekundy rec.

"Katka, co to tu robis?"

"Ahoj, dobre rano! Hladam tu nieco podobne ako vzor pre pojednanie tej nevyriesenej kauzy..." a zastavim sa, pretoze ma ziadna nenapada. Ale on ani necaka. To ho nezaujima.

"Tak ako si sa rozhodla? Pojdes do toho?"

"Jezismarja, ty si dnes ale krasna. Co to je? A jaka nobl! Znamena to, ze pojdes?", nenecha ma ani predniest to slavnostne oznamenie mojho rozhodnutia.

"Pojdem! Pojdem milacik," deklamujem slavnostne, patricne pomaly a s dorazom "bude to super a zjednodusi to okrem ineho aj nase tykanie. Teraz, ako politicki kolegovia, si mozeme zase verejne tykat aj sluzobne, co myslis?"

"No ano, samozrejme. To je ale vyborne, ze si sa tak rozhodla. Sadneme si hned ku kave, ja som dnes este ziadnu nemal a ideme osnovovat politicky koncept pre teba. Poznas nejakeho grafika, chcela by si niekoho specialneho pre tvoj volebny plagat, alebo to dame zase tej reklamnej firme Arsis, co nam to robila doteraz? Ale to su detaily, to ma este cas, najprv to kaficko."

"No vies,..." idem pomaly ku Nespresso kavovej masine, nas najnovsi vydobytok pre gurmenske blaho v kancelarii a vidim, ze nemame uz ziadne kapsle s kavou, - kto to zase minul a nedokupil! - a hovorim: "Tu Arsis, ja neviem, ta sa mi nepozdava. Ani sa mi ich doterajsie veci nepacili, pokial som sa o ne vobec zaujimala, tie ma naozaj nejako nenadchli. Ja poznam jedneho grafika, ten by si potreboval aj privyrobit, nie je na tom momentalne najlepsie. Momentalne pristipkarci navrhovanim firemnych nalepiek na klobasy a syry, ale to vraj teraz uz celkom dobre nejde. Trh je nasyteny, klobaskami prezraty, syrmi zacpaty, hovoril mi to raz s ironiou. Tiez robi ilustracie a pokusa sa o kreslene vtipy do novin, ale to je mizeracky platene, pokial mu to vobec uverejnia. Dokonca sa pokusa pisat poviedku na pokracovanie, ale to je sutaz, kde su este stovky inych. Niektori su v tom uplni profici, nie ako on. Doteraz sa nedostal este nikdy ani do uzsieho vyberu. Je to asi tak pravdepodobne vyhrat, ako podavat sportku alebo sazku. Myslim, ze by nam spravil dobru cenu."

Postavim teda vodu do stareho varica a rozdelujem davkovacom mletu kavu Lavazza, ktoru nam doniesol niekto z navstevnikov ako "pozornost". Kym zalievam turecku myslim na Stefana, tiez moj byvaly intimny znamy, velky krasavec, motylky sa jemne zahmyria. Jeden z najkrajsich chlapov, akeho som kedy stretla, co ten tak asi robi a ako by sa asi tesil z takej zakazky, ktora by mu spadla ako pecene holuby z neba. Ci zije este stale v tom starom mlyne? Je to vecnost, co som si na neho nespomenula. Musim mu raz zase zavolat. Toho by som si vedela predstavit ako otca mojich deti...

Znenazdania sa vo mne prebudi a ozve nastavajuca politicka! Angela Merkel, Margrit Thatcher ci doknoca Indira Ghandi. Opatrnost sa miesa s pocitom moci: rozdeluj a panuj. Udeluj zakazky a ber. Ale ved prave na tom moze kazdy profesionalny politik totalne stroskotat! Vidim to dost casto v telke.

"Myslis, ze to by bolo nieco ako uprednostnovanie po znamosti? Mohol by to politicky protivnik vyuzit, zneuzit? Treba vypisat sutaz?"

"No nieco na tom je. Sutaz by sme mohli vypisat. Mali by sme. Ale v tych sutaziach to bezi aj tak...tak, no vies, co mam na mysli".

"A najhorsie je, ze ci mame na to vobec este cas, vypisovat sutaz."

Vidim, ze tak celkom jednoduchy ten moj novy zivot nebude. Prinasa to dobru kopu problemov. Musim si ist von zafajcit.

* * *

Pri obede mi zvoni nova SMS: "TAK KDE SI, SURNE, TVOJ FOTER!" Tak to uz je nieco ako devätstodevedesiatadeviate vazne varovanie. Volam len tak Davidovi, ale ten je prave pri nejakom zasahu. Cez okenu tabulu restauracie mi kyve Linda. Vyjdem si s nou pred restauraciu pofajcit.

"Prepanajana! Ty sa dnes vydavas?", ziari Linda. Jej depresia je momentalne fuc, je z nej citit slaby zavan vina. Je to snad nasledkom uz doobednajsej prestavky v "Srdci domova"? Poharik s otcom? Co mam ja robit s mojim? Tiez si pripit?

"Este nie, " pristihnem sa, ze zase myslim na Stefana, "mame take oficialne zasadanie." Telefon na Sony Ericsson zasteboce SMS. Celkom som zabudla, ze som si aj ten kupila, pretoze ma vybornu kameru a pouzivam ho vlastne len na fotky.

"Sorry, Linda musim ist."

"Jeej, ty mas krasny novy telefon! Je to sluzobny alebo uz vypukol po par dnoch radnice blahobyt?" Typicka Linda! Hned ma upodozrieva, ze som ho od niekoho dostala do daru, lebo dobre vie, ze za tych par dni som nemohla este nic moc
zarobit. Trochu sa jedujem, ale ako nova politicka sa ucim ovladat.

"Tak ahoj."

"Ahoj, vecer v Esku?"

"Este neviem, ahoj."

"ON SEM ZASE PRISIEL, CO MAM ROBIT, PRIDI! MAMA", stoji tentokrat na SMS. Sranda, este aj moje telefonne cisla maju "rozvedene".

Citim sa vycerpana. Mala by som chut na pohar cerveneho. Ale novy zivot!

Vraciam sa do radnice. Cestu mi skrizuje namestok.

"Dobry den pan Dobytek," zdravim ho celkom oficialne, korektne, politicky super.

"Kedy mi darujete jedno z tych Maserati?", nemozem sa zdrzat vysmesnej provokacie.

"No Kacenko, vies, ked prinesies nejaky ten milionik, tak ho dostanes."

"Naco by vam bol este jeden dalsi "milionik", nemate ich uz dost?", pytam sa stiplavo.

"Medzi nami, Katerina, ja nemam ziadne. Manzelka ich vsetky vozi hned do Svajciarska a uklada ich tam na nejake tajne konto! Myslim si, ze keby som potreboval surne na cigarety, tak by som musel ist asi na ulicu zobrat alebo kradnut, ale na to konto by som sa nedostal!"

Zeby ho mala ta svajciarska Roza uplne v hrsti? To snad nie je mozne, za tym musi trcat nieco ine. Peru oni snad tie peniaze pre zakaznikov, je to vsetko len cirkus?

"Ten moj milionik dostanete odomna len vy, priamo do ruky, aby to nikto nevidel," vtipkujem a horuckovito rozmyslam nad tymto novym poznatkom. Roza vozi peniaze domov! TAM KAM DANOVY URAD NEMOZE!

Pred paradnym vstupom nasej starej radnice caka otec. Vycitavo sa na mna diva a hovori:

"Pod som mnou na poharik, musim ti nieco vazneho povedat." Zda sa mi nejaky smutny, zamysleny, tak idem. Namestkovi poviem, ze musim v surnej rodinnej zalezitosti, on len kyvne rukou.

Otec objednava dvojitu Jelinkovu slivovicu a spytavo sa diva na mna.

"Denny, dnes oslavujeme. Dones mi tu Johnny Walker, tiez dvojitu, nech nam to lepsie kraca!"

"A este flasu Magnesie!" Volam za Dennym, pretoze whisky so sodou neznasam, ale potom si mineralku rada vypijem. Musim mat pred ocami moj "novy zivot"!

"Kacenko, laska neexistuje, je to len blaznivy pud, co nas zenie za druhymi ludmi." Preboha, moj otec sa stal filozof. No to je novinka!

"Karolina mi nic nepovedala a nechala si vcera urobit potrat!" Otec umiestni bez varovania tuto bombu a nasadi si tmave Ray Ban...

Bez, Johnny Walker, utekaj...

Medzinárodný deň ľudských práv

10. prosince 2014 v 10:42 | King Rucola a Max. de Bile
Rádiovým prepadom do ticha spálne, kde skapiňam s chrípkou nevídanou neslýchanou, sa vodrala táto vysoko informatívna správa. Dnes je podľa toho teda "Medzinárodný deň ľudských práv". Jeden pán profesor z univerzity v Berne a Curychu sa nechá počuť cestou intervjú, že každý má právo chodiť oblečený ako potrebuje a podobne. Všetko iné by bol znak intolerancie...
free counters