Srpen 2014

Z klbka spomienok

27. srpna 2014 v 8:10 | King Rucola
Spomenul som si bez varovania na prianie jedného mladého pána. Stratená, dávno zabudnutá spomienka. Ten mladý nádejný filozof sa chcel u mňa učiť kresliť. Keď sme začínali s figurálnou kresbou, ešte len teoreticky, bez modelu, nevedel sa dočkať, kedy príde nejaká tá slečna či pani, aby nám stála model ako akt. Pokúšal som brzdiť jeho smäd po vzdelaní a prednášal som o tom, čo musí zdatný kreslič vidieť pod horou mäsa. O kostre, o tom, ako vlastne drží celú tú figuru a tak. Poukázal som na slávneho Rubensa a jeho modely. Snažil som mu vtĺcť do hlavy, že aj pod tými kilami je u majstra Rubensa vždy cítíť aj kostru.

Ukazoval som mu pár reprodukcií, keď nečakane precitol zo zanietenia, alebo čo to bol za stav, v ktorom sa nachádzal a vhodne poznamenal: "Tie museli mať teda poriadne tučné kostry!", filozofoval.

Nevedel som, ako reagovať, sám som zpochybnel. Než som sa zmohol na nejkú pedagogickú poznámku, požiadal ma, aby som ho naučil nakresliť ľudskú kostru, ale tučnú. Nakresliť tučnú kostru, čudoval som sa. To sa nedá, kostra je kostra.

"Tak jej prikreslíš tučné brucho a bude tučná."

"Kostra nemá brucho," bránil som svoju neschopnosť. Samozrejme, že som ako učiteľ stratil u tohto dychtivého študenta posledné zvyšky autority. Tak som zo zúfalstva začal kresliť...

(Originál kresba Jeho Veličenstva, Kráľa Rucolu, nech nám žije večne. Kráľovská galéria vo Wolliswoode.)

Mizerný rezultát nás neuspokojil, odvtedy dodnes, keď sa mi to vynorí z oceánu stratených spomienok, hĺbam nad tým, ako sa asi nakreslí tučná kostra...

Sirrah

24. srpna 2014 v 15:38 | King Rucola a Max. de Bile
Odišiel som hladať nové hviezdy. Vykukovali z každého rohu, po každej zákrute čihali na mňa, kládli rôzne prekážky do cesty, len aby som si ich všimol. Teleskop som nechal stáť už po piatej čí šiestej križovatke, nemalo to význam, vliecť to tažké hovädo so sebou. Veď boli všade - jasná augustová noc, kedy ich môže byť ešte viac? Tak som sa na to vykašlal.
free counters