Duben 2014

Geo-Situation in Zürich

28. dubna 2014 v 7:55 | King Rucola
Vidím, že často vyvolávam mojím (alebo je správne slovensky "svojim"?!?) spôsobom referovania chaos, tak by som rád niečo upresnil.

Zürich leží na obrovskom jazere, z ktorého vyteká rieka zvaná Limmat. Táto sa hodne neskôr strati vo Francúzku, tam kdesi v mori. Tuším ju tam privlečie rieka Rhône. Každú stranu jazera chráni pohorie, ktoré v porovnaní s neďalekými Alpami nestojí ani za ten názov. Vpravo, na východe teda, je Zürichberg, 676 metrov vysoký to pahorok, vľavo Uetliberg, na západe, najvyšší kopec mesta, 871 metrov nad morom.

Tu teda Uetliberg. Z lesnej cestičky popri cintoríne, kde dúfam, že príliš skoro neskončím, asi sto metrov od môjho domu.

Uetliberg zo strany mesta Zúrich. (Foto Dr Max. de Bile, 27.04.2014)

Tu tá druhá stana "mince": Zürichberg. Ten je neustále v slnku, preto na ňom vyrástli aj tie krásne vily, aj víly a hotely.

Zúrichberg, s hotelom "The Grand Hotel Dolder", kde bývajú ubytovaní všetci potentáti, od dávno skonalého perzského šacha k princovi Charlesovi s rodinou alebo inými "pomazanými" hlavami. Pristavba moderných krídiel bola projektovaná nikým menším, než slávnym britským architektom Sir Norman Forster-om. (Foto Dr Max. de Bile)

Ľavá strana zobrazuje koniec uetliberskej reťaze. Ďalej, smerom na západ, prvé predhoria švajčiarskej Jura. Alpy by boli v panoramatickom zábere vidieť vľavo, za Uetlibergom a nad jazerom, ktoré leží tiež vľavo dole a za chrbtom. Jazero by bolo aj za chrbtom pána Dr Max. de Bila, ktorý ho už do záberu nevpratal, pretože ani on nemá na riti oči!

Pod hotelom vychýrene drahé golfove hrište. Pri nohe obrovského stromu sa dá ešte s trochou dobrej vôle rozoznať práve ten prvý bunker golfovej dráhy, pieskovú jamu pred jamkou-patom, či ako sa to odborne nazýva, tuším císlo tri alebo štyri.

Táto strana mesta je tá tzv. lepšia adresa a za hranicou mesta začína slávne pobrežie jazera, ktoré sa kvôli slnku a hlavne kvôli bohatým a boháčskym dedinkám nazýva "Gold Küste", zlaté pobrežie, kde žije úžasné množstvo z tých početných vo Švajčiarsku domácich alebo udomácnenych milionárov.

Ako vidieť z predošlého textu, ja žijem bohužiaľ na tej opačnej strane...

K tomuto sa hodí na záver klasická pieseň o Zürich-u, ozajstný Evergreen, v podaní obľúbeného švajčiarskeho dialektového herca a kabaretistu, Zarli Carigiet (1907+1981):

(Zdroj Wikipédia a Google všeobecne, YouTube)

Text by vyžadoval preklad aj pre Nemcov, ale v krátkosti: Spieva sa o tom, že moja strecha nad hlavou je nebo nad Curychom, ...no tak! Nejakú tú strechu má snáď každá z nás.



Kreativna jesen, naivna jar!

20. dubna 2014 v 9:35 | King Rucola a Max. de Bile
Jesen posobi u mna priamo na vylucovanie adrenalinu. Mozno preto, ze vzdy sa zacinal rozbiehat novy semester a clovek bol este cerstvy, priam nadrzany, nieco robit. Mozgove zavity boli po lete odpocinute, vylestene,
Nahlad do mozgovych zavitov autora. (Foto Dr Max. de Bile, pocas pitvy.)

Nadsenie samozrejme najneskor okolo novorocnych sviatkov opadlo a ked sa blizilo skusobne obdobie, clovek upadal skor do letargie, pokial sa nevenoval zimnym zabavam, ktore vrcholievali silvestrovskou pitkou.

Ako vsak vypukla po zime jar, bol koniec s tou s nou spojenou letargiou. Sedive bunky zacal puciet, klicit a pomaly, napdobnujuc okolitu prirodu, sa aj oni zacali opät prebudzat k zivotu. Vahavo, nesmelo si clovek zasadol ku knihe, pre zaciatok prave k tej, ktoru nahodne ulapil, zavrtal sa do nej ako prebudeny cervik, ktory prespal zimu v chutnom jablku a zacal predstierat, ze cita.

"Chod radsej pokopat zahradu!", lebo dusevna praca sa malokedy pocitala.

Pokopal zahradu, zasadol opät k citaniu a nevladal, zaspal, knihu na bruchu namiesto prikryvky, okuliare padnute niekam dole do tmavych hlbin a tam v nebezpecenstve zivota, hrozilo, ze mohli byt pri prebudeni a vstavani rozpsliapnute pod tym kreslom...Poondena jarna unava, somral si po nos a hladal znovu ryl alebo krompac.

Bez citania, len s okopavanim ci polievanim, hnojenim zahrady, definitivne zblbol a musel znovu cakat az do jesene, kedy ho - ako vzdy - posadol ten cudny stav chcenej tvorivosti. Do mozocku tohto primitiva sa vrylo par novych brazd, az na konci tohto po roky neustale opakovaneho procesu, monotonne opakovaneho, nemal uz nic, nezostalo mu v hlave nic, len par rozoranych, rozpadnutych, sprachnivelych, vyschnutych sedivych buniek a bolo definitivne po parade.

Kiez by bol byval zostal len pri tom kopani!

Som Bücherwurm

16. dubna 2014 v 1:15 | King Rucola
Som Bücherwurm, napadlo ma potom, co som pre clanok k teme od "mysteriouswolf" napisal komentar. (Tu je.)

Moj komentar, citat:

Citam "furt", najradsej pri jedle. (Jedlo bez citania povazujem za stratu casu!) Je mi jedno, co citam, ale citam "furt". V aute mam kniznicu, v spalni mam kniznicu, po vackoch mam knizky. Obvykle citam viacero knih naraz, podla toho, kde som. Kradnem knizky. Elektronicky knihy necitam, ale denne slovenske, niekedy aj ceske noviny, vsetky svajciarske, za ktore sa este nemusi platit v internete.

Nechodim do kniznice. Nekupujem knizky, len na "Jeziska" a inac ako dary, vzdy ale s postrannym umyslom, ze hlavne pre mna. Ked nenajdem nieco neprecitane, tak z nudze si pisem sam knizky, tie ale necitam. Vela musim citat odbornu literaturu, ale kriminalky mam najradsej.

Najväcsia tragedia je, ked som na poslednych stranach. Vela knih radsej nechavam NEDOCITANYCH, neviem sa s tym zmierit, ze by mali skoncit. Som uchyl.

Najviac ma rozculuje vedomie, ze uz nikdy nestihnem precitat vsetko, co by som chcel, resp. mal precitat. Tak idem teraz citat...dobru noc.

Koniec komentara.

* * *
Bücherwurm je zrejme tunajsia nemecka obdoba slova "knihomol". Tak cerv, knizny cerv, alebo knizna mola, vyberte si.

A mozno si niekto spomenie na riesenie jednej z poslednych otazok toho IQ-testu, co som raz pred rokmi absolvoval ja. Otazka bola, ze kolko stran vlastne prezerie knizny cerv, ked ma pred sebou stostranovu knihu. Vtedy som to zazracne odpovedal spravne, dnes uz neviem, ci je to sto stran, sto a jeden, stodva alebo len 99, vie to niekto? (Idem bez vedenia spravnej odpovede dalej citat...)

Dnes nahodou "Ulysses" od James Joyce, kniha, ktoru vlastnim v troch jazykoch, anglicky, nemecky a slovensky preklad. Citam ju teraz v slovenskom preklade a dobre sa bavim na slovenskych slovach, ktore NEPOZNAM, resp. ktore som uz starocia nepocul, o vlastnom pouziti ani nehovorim. (V aute mam rozcitanu detektivku izraelskej spisovatelky, ktora ma prilis zlozite meno. Jej styl strasne pripomina Umberta Eco. Na stole mam pripravenu k ranajkam tucnu sunku nositela Nobelovej ceny Erica Kandela s nazvom "Das Zeitalter der Erkenntnis" o badani a preskumani podvedomia v umeni, co sa stane v nasom duchu a mozgu pri pozorovani umenia, ktore spomineky a emocia vyvstanu pritom, ako vznikaju empatie a kreativita, jeho vyskum od cias "viedenskej moderny" az po dnes. Tuto knihu mam aj na DVD, ale to sa len pocuvat neda, zaspal som pri tom so sluchatkami na usiach, to treba vidiet, hmatat. Mimo ineho aj pre vela obrazkovych citatov, ktore text doplnaju. Kedy to vsetko stihnem?)

Je nadej, ze existuje posmrtny zivot, vo velkej kniznici par exellence?
free counters