Leden 2014

Nočné kaprioly

20. ledna 2014 v 7:37 | King Rucola
Kdo nemá nic v palici
Nosí bejzbolovou americkou čepici
A kdo ji ješte nosí asi
ten kdo nemá žádné vlasy

Toto je priama asociácia na veršík, ktorý mi prednášal pred rokmi nebohy brat:

Co česky blbeček - texaskový obleček!

* * *
Kvoli zvyseniu bezpecnosti premavky na cestach:

Prechody pre pesich ucastnikov dopravy, ludove oznacene aj ako "zebra" uz nestacia.

Pri zlej viditelnosti, hlavne vsak v nocnych hodinach, su chodci povinni, prechadzat cez cestu len na chrbte zebier. Ich paskovane telo reflektuje uz z dialky riadicovi motoroveho vozidla nebezpecenstvo. Jedna sa takpovediac o vztycenie pruhov prechodu, cim sa stavaju uz z dialky viditelne.

Chodcom je ponechana volba, ci chcu cestu prejst v sedle na chrbte zebry, ci bez. Variacia bez sedla je odporucana hlavne vekom pokrocilejsim damam, aby si este nieco uzili...

Ako motto nech plati 47. sura koranu. "Kto stastie sveta honi, najde ho na chrbte koni!". (Zebra sa moze zmenit po vygumovani ciernych paskov na bieleho tatosa!) (Vyhoda pre lyziarov: Sv. Martin by nohol konecne zase raz prist "na bielom koni"!

A potom sa mi prisnilo, ze niekto to robi na stenu!


To je ozaj uz horor...

To sa asi podari len v (nocnom, tiazivom) sne!

Zaver: Dole s Amerikou a ich capicami, dole s chodcami, nech si kazdy kupi auto, dole so zachodom, zase pekne na zem!

Zakerna psychologia

13. ledna 2014 v 6:45 | King Rucola
O zakernosti psychologie sa verejne vyprava len v politike, kedy podla zafarbenia tej ktorej strany sa vytahuju veci na povrch, ktore si vlastne siroke publikum neuvedomuje. Podobne je to aj v reklame. O jej skodlivosti v reklame sa vseobecne vie a vseobecne skor mlci. Moznosti zneuzitia, ci skor vyuzitia su ako v politike, tak v reklame obrovske.

Pod ruskom dobre mienenych rad vidi "spravna" psychologia vlastne len vzrast ziskov. Avsak toto je nepriehladne skryte za zavojom "dobrych rad". Tak napriklad je nam hlasane: "Nefajcit!". Je to skodlive, ba smrtelne, stoji to peniaze, je to vlekla samovrazda. Takisto dalsi hlod psychologicky zdovodneny: "Pohyb!". Zdrave, trenovane telo je odolne, neochorie pri nahlom zafukani vetrika a tak podobne. Kto vsak z toho profituje? Zamestnavatel a nemocenske poistovne v prvom rade, i ked v pripade nefajciacich fajciarov je to trosku sporne, ale dobre, hrajme sa, ze je to skutocne tak, ze je zdravsie a vseobecne prospesne prestat fajcit.

Co by asi nikto necakal, ze vdaka tejto zakernej psychologii najviac profituje textilna industria! Tak az je psychologia schopna pracovat verjenu mienku ubohej masy! Nikho totiz nenapdadne na prvy pohlad, k comu tie "dobre mienene" rady uvdene vyssie vedu.

Ked totiz jednotlivec prestane fajcit a otuzile telo prestane mat sople, tak odpada potreba naprsnych vreciek na koseliach, trickach a pyzamkach. Fajciar si nemusi uz zastrkovat jeho cigaretovu vyzbroj do vrecka na prsiach, aby to mal stale na dosah ruky a usoplenec uz nesopli, takze aj ked je nefaciar, vrecko pre vreckovku na prsiach pyzama uz nepotrebuje. (V nudzovom pripade teda utrie sopel do rukava, ako to robili vsetci panovnici a ich dvorani pred vynalezom kapesnikov po starocia!) Takto spracovana masa umozni vdaka psychologii textilnej industrii miliardove zisky.

Jedno naprsne vrecko o rozmeroch povedzme desat krat dvanast. moze byt odlisovane vo velkosti a rozmery mozu variovat obidvomi smermi, vyzaduje plochu minimlane stodvadsat centimetrov stvorcovych z latky, z ktorej by bolo usite. Ked odpadne pre oblek, koselu, tricko ci pyzamo, tak sa po urcitom pocte vynoria zrazu tie tri bezne metre latky, potrebne pre usitie dalsieho obleku alebo inych casti odevu. Kazdopadne sa ta usetrene latka niekde zrazu zadarmo najde, je z nej usita dalsia cast odevu, ktorej zhotovnie potrebuje na nakladoch uz len ludsku silu a energiu, ktoru spotrebuju elektricke sicie masiny, balenie, preprava a priekupnici. Material je vsak vdaka usetrenym naprsnym vackom zadarmo, cize zisk je prakticky z nicoho obrovsky. Vdaka rafinovanemu psychologickemu spracovaniu masy si vsak nikto tuto skutocnost nikto neuvedomi, len pripadne z casu na cas niekto zafrfle, ze kam do riti ma strcit tie cigarety, ten zapalovac, tu vrecovku a podobne. Ale taky hrmot je ako hrach o stenu. Co plati je, kazdy x-ty oblek, kosela, tricko, pyzamo je gratis, vdaka tomu, ze masa prestala fajcit, nesmrka neustale a teda vrecka na koseliach a podobnych castiach odevu nepotrebuje.

A my blbeckovia, stado oviec, si to uz ani neuvedomujeme, sem tam zanadavame a tym je to vybavene. Hlavne ti hore sa maju na nas ukor este lepsie - naco su nam vrecka na prsiach, nie?

Este aj ten vzacny cas dovolenkovy sme vdaka takejto zakernej psychologii ochotni - bez vrecak na koseli, tricku, plavkach ci nohaviciek - vdacne stravit trebars aj v samotnom pekle, ked je nam to pekne navypravane. Kto by sa z staral niekde na plazi, hlavne nudistickej, o nejake tie vrecka, ked sa k nemu aj na vecnych snehoch Antarktidy zrazu blizi ten krokodil, ktory sa chysta nas pohltit na ranajky? A ze je tomu naskutku tak, o tom svedci propagacny zaber obrazku nizsie.


Krokodil na sneznej plazi v Palm Beach (Foto: Max de Bile)

Uverit tomu musime, psychologicky spracovani obetni barankovia, len vlastny rozum setrit, nerozmyslat!

O volbach

5. ledna 2014 v 9:00 | King Rucola
Napada ma na margo, ze sa da hravo v nasich slovanskych jazykoch dobre argumentovat, ze "len vol nevoli". My volime takmer kazdy druhy vikend, tak uz sme z toho tu vsetci trochu "voly", (Ochsen) ale nastastie este stale nie prilis stadovite ovce. (Len trochu, ale este to nie je kriticke.)

Toto som nasiel v "rozpisanych", s datumom takmer na hodinu presne pred rokom pisane. Pretoze tema "inspiracia" je tak mnohoznacna, mozem tieto riadky pouzit, zneuzit na uvahu k dannej teme. Totiz "volba" sa nepriamo dotyka aj inspiracie.
Ked clovek interpretuje inspiraciu (aj ako) vdychnutie duse, zdusevnenie niecoho, tak stoji pisatel pred poriadnym dilema, co si tak teda vybrat, zvolit, ako pokracovat v tom, co mu inspiracia podhodila pod nohy ako vonavu kost psovi, ktory je ale tak cviceny, ze pocka, az mu jeho pan a velitel pokyvne hlavou, ze moze.

Samozrejme je pre mna aktualna a najviac "drazdiva" inspiracia prameniaca z podivneho obdobia, kedy sa stary rok odporuca a je nahradeny novym rokom. Tato cudesna dohoda sa vlecia tisirocia a je pevnou dohodou ludstva. Teda jeho jednej casti, ktora sa tusim nazyva krestanska.
Ine casti ludstva maju ine nove roky a takisto drzia hubu a krok. Ked uz som sa narodil sem, tak musim, ci chcem, ci nie, ci sa mi paci alebo sa z toho utrpne smejem, robit bilanciu, co rok priniesol a zaroven robit plan, co ocakavam od toho teda "noveho" roku. Ako keby nejaky dohodnuty abstraktny a absurdny datum, jednoducho nejake vopred dohodnute ine cislice mali vplyv na to, ako sa naprilad naplna moja penazenka, kasicka-prasiatko, ako dlho budem musiet este kaslat a ci budem mat vobec nasledujuce dni co jest. Ale je to taka dohoda, zvyk, tak idem bilancovat, inspirovany zmenou datumu roku na rok 2014. (Boli teda pred 360 dnami nejake volby? Uz sa nepamätam, je to tak davno.)
* * *
Nepísal som si denník, takže nie som v stave milosti, aby som presne mohol popísať jednotlivé pozitívné či negatívné udalosti, zážitky uplynulého roku. Má to ale zároveň obrovskú výhodu, že sa takto automaticky fokusujem na udalosti, ktoré mali najväčší význam.

Narodila sa mi zatiaľ posledna vnučka. Velikánska udalosť, čiastočne aj podnet vzdaliť sa o par tisíc kilometrov, šetriac si tým prípadnu povinnosť prebalovania pleniek! Inými slovami "zrada na druhú", nech sa ostatní členovia rodiny trápia! Následujú príjemné dni uplynulého roku, ktoré plynú vo vode teplosti hovädzej polievky, kde trávim hodiny plávním v rámci možností. Plávanie "na znak" mi ide najlepšie, nakoľko odpadá brzdiaci nežiaduci efekt voľne visiaceho kýlu v podobe brucha!

Toto moje úporné snaženie je veľmi poučné aj pre zainteresovanú širokú verejnosť, nakoľko tým vyvraciam lekársku vedu: na prelome minulého roku som dvakrát vyliezal z rezonančnej rúry MRI a mám odvtedy žrať rôzne medikamenty. Zisťujem, že stačí vyliezať namiesto z MRI radšej denne z teplej vody po hodinach plávania a človek by už žiadne pilulky nepotreboval. Lenž je to len utopický sen - kde nájst takú možnosť, nie súc milionárom, vlastniacim vlastný vykurovaný bazén? (Každý pacient by mal mať svoj vlastný vkúrený bazén! Zbožné prianie, asi tak reálne, ako keby mal mať každý pasák svoj vlastný tank namiesto Humra!)

Tak teda žeriem tú chémiu znovu bohužial ďalej, ako tisícky iných postihnutých v mojom veku. A tu som u udalosti roku cislo dva: dosiahol som vek, ktorý sa mi pred päťdesiatimi rokmi zdal neskutočný. Ocitám sa zrazu na záhradnej slávnosti, ktorá je vystrojená na moju počest a pod klobáskami veselo blkotajúci ohník akoby nepriamo pripomínal tie večné ohne na slávnych cintorínoch. (Ktoré som mimochodom tiež počas roku navštívíl, žeby už "priprava na sucho"?) Ešte že aspoň množstvo tečúceho 52%-ného nektáru rozháňa pochmúrne znaky. Sedemdesiat! Ocitám sa vo veku, kedy sa už asi patrí, konečne sa zaoberat akosi aj metafyzikou. Jeden stojí totiž pred závažnym problémom, ktorý musí súrne riešiť: Kde a ako budem slávit devätdesiate narodeniny?!?

Pred viac ako päťdesiatimi rokmi som bol vyhnaný na prázdninovú brigádu do akéhosi skladu. Traja kamoši sme sa tam denne k smrti nudili, vyfajčili nespočetné množstvo cigariet značky Detva, balíček stál korunu československú, výborný poctivý nefalšovaný tabák, tvarom tiež pripomínali ich druhý oficiálny názov: "Klince do rakve". Pekná tmavovlasá súdružka z kancelárie, taká moletnejšia - my mladí a blbí sme pozerali skôr za športovými postavami, nevediac túto záležítosť ešte správne doceniť - sa nad nami zľutovala a navrhla nám v rámci potierania nudy premiestniť zopár sudov z miesta A na miseto B, vzidalene tak na tri kroky. Veselo sme sa podujali na túto dobrodružnú aktivitu, veď boli prázdniny.

Sudy išli ako na masle. Až na ten jeden, ktorý sme nevedeli nadvihnút a prekotiť, aby sa dal gúlať. Traja veľki, vytrénovaní, vyšportovaní chlapy! Práve tento dobrácky sud sa teda rozhodol, pristať mi na nohe, na tom veľkom palčeku ľavej nohy. Musel som spraviť asi poriadne nadšený ksicht, pretože práve ten najmenší z nás troch, takzvaný "malý-tlustý", ako sme ho prezývali, zrazu sám nadvihol a odhodil ten dvestokilový sud, ktorým sme predtým spoločne nevedeli pohnúť. Moletnejšia súdružka ma potom láskyplne ošetrovala, lepiac a hladiac aj to, čo vôbec nebolo treba, zrejme podľa hesla prvej pomoci, že všetky bolesti uteší láska. Výčitky svedomia, že nás nahnala do takej nebezpečnej práce? Tak čí onak - veľmi veľmi príjemné, v kancelárii jej bolo škoda!

Pamiatku na túto pamätnú udalosť som nosil so sebou celých päťdesiat rokov v podobne zdeformovaného nechtu na ľavej nohe. Takpovediac ako memento a ako "Markenzeichen"! Každému, koho to zaujímalo, som mohol povyprávať vznik toho nechtu a poviedku k tomu so mohol ľubobovolne meniť, podľa toho, či som sa chcel robiť zauiímavy, alebo či bol ten poslucháč zaujímavý, pútavý.

Po sedemdesiatke sa človek už moc zaujímavý robiť nemusí, už by mal stáť ako kolegovia dinosauriovia v sklenenej vitrine. Nie tak ja! Chcel som sa robiť pred prítomnými starenkami ako nehynúci mladik a rozhodol sa z náhleho popudu predniesť baletnú vložku práve pred hotelom "River Park" na nábreží Dunaja. Nevedel som samozrejme, cudzinec vo vlastnom rodisku, že kolajnice miestnej hromadnej dopravy vyčnievajú zrádne nad terénom, asi sa hrajú na vlakové kolajnice, hoci sa jená o obyčajnú hlúpu električku. Ako som tak ladne baletil, zacyhtil som sa mojím deformovaným palčekom a letel do kolomažou natretých kolajníc celými 187 centimetrami, ktoré mi ešte pred očakávaným scvrkávaním zostávajú. Vďaka vyššie spomenutým tabletkám som krvácal ako prasa pri zabíjačke a totálne zasvinil celý kamošov balkón. Hrdina večera!

Pred príchodom nového roku som sa rozhodol zachovať mieru slušnosti a tak som sa nerozvážne osprchoval. (Aspoň raz ro roka. Aby som vraj nenosil dvojročnú špinu a tak...) To nebolo plánované, a stalo sa: Aby som nenosil v novom roku starú, dvojročnú špinu a...a to po toľkých rokoch nikto naozaj nečakal! - moju značku, môj "Markenzeichen", ktoru som nosil vyše päťdesiat rokov. Môj deformovaný a v lete uplynulého roku nakopnutý nehet mi zostal v ruke! Povážte! Také roky človek vláči so sebou spomienky a zrazu je všetko preč...

Najväčšia udalosť roku, či najväčšia strata, repektíve zisk?

Čo asi stratím následujúcich päťdesiat rokov, ktoré mám pred sebou?
free counters