Srpen 2013

Pokracovanie

21. srpna 2013 v 8:12 | King Rucola

Prijemny vetrik hladil listy ziveho plotu, ktorymi prenikali prve teple luce ranneho slnka. Opät tropicky letny den sa hlasil do sluzby. Uz rano unaveni vtaci nesmelo sem tam pipali, o nejakom speve sa nedalo rozpravat. Nebolo ani sest hodin, ale vsetko sa chystalo do bitvy s nezvyklou teplotou. Plukovnik K. si s radostou vyhrieval zranenu nohu. Vlastne mohol byt stastny. Sedel si s uz druhou kavickou a nescitanou cigaretou v hustine pri vchode, neviditelny z ulice, ale on mal prehlad o kazdom pohybe. Labuznicky si pofajcieval a popijal vybornu kolumbijsku kavu typu Arabica z este fungujucej kavovej masiny, ktora sice bola len "No Name" znacka, ale plnila svoju ulohu vynikajuco. Nie ako ta exkluzivna a prilis draha "Jura", ktoru z akehosi rozmaru kupil zo sympatie k Rogerovi Federerovi, ktory mal prave dnes narodeniny. Jeho kavostroj nemilosrdne po asi dvadsattisicom pouziti vycistil a odstavil, pretoze neustale hlasenie, ze to treba zbavit vodneho kamena ci vycistit mu uz casom liezlo poriadne na nervy. No Name bolo aspon ticho a nechchelo zatial nic. Vlastne ono "No Name" malo sice  dobre stare meno pre kuchynske vyrobky, ktore vykazovali nesmiernu odolnost voci zubu casu, ale vyzorom sa modernej dobe prisposobovat nemohli. Vo svojej kuchyni mal plukovnik viacero pristrojov tejto klasickej znacky, vsetky este fungovali bez poruchy, tak nebol dovod platit len za meno. K. si prave odpalil od spacka dalsiu novu cigaretu a pomyslel si, ze moze byt skutocne stastny. Blahy pocit ho vdaka rastucej teplote, miernemu vanku a nezvyklemu tichu nadnasal a takmer mal chut - hoci to absolutne nevedel -, zaspievat si.

Jedine, co ho akosi v pozadi skrelo a narusalo jeho vybornu pohodu bolo zahadne zmiznutie jeho agenta, nadejneho mladeho informatika-biologa, ktory bol vyslany do Hulvatie na vyskumy v okoli tamojsieho letistneho pristavu v meste Prilisbohaty, jedneho z najväcsich v Europe. Plukovnik dumal, co sa s Matejom Malakym mohlo stat. Posledne jeho slova zacul v nocnom telefonickom hovore, v telefone, ktory vlastne agent nesmel pouzivat: "Oni ich chcu vytopit!" a potom nasledovalo priserne ticho, prerusovane len akymsi nedefinovatelnym praskanim.

Vedenie letista na dotaz plukovnika zahajilo patranie po doktorandovi, ako ho Hulvatesi titulovali a nakolko sa nikde nenasla ani stopa, prizvali aj kantonalnu a neskor federalnu policiu k patraniu so vsetkymi prostriedkami, ktore sa v podobnych pripapadoch nasadzaju. Obzvlast skutocnost, ze prave v laboratoriu nedaleko pracovneho stola Malakyho sa nasli stopy maleho poziaru a jeden telefonny aparat lezal ako opusteny sedy oskvarok na pulte davalo podnet ku roznym, az fantastickym, kombinaciam. Zapricicinil Malaky poziar na svojom pracovisku v laboratoriu a hanbil sa za to, zmizol kvoli poskodenym pristrojom, obaval sa, ze bude musiet platit reparaturu? To vsetko sa zdalo trochu nepravdepodobne, za vlasy pritiahnute, i ked vedenie vysetrovania mohlo naskutku vychadzat z podobnej uvahy, pretoze niekoho napadlo, ze Malaky ako cudzi doktorand urcite nemohol vediet, ze na podobne lapalie je vyskumny ustav ako priama cast letistnej budovy dokladne poisteny, tak, ako cele letiste.

Plukiovnik K. bol coraz nespokojnejsi so stavom vysetrovania a poziadal vladu, aby tam vyslali vlastnych patracov, co sa po kratkej konzultacii s hulvateskymi organmi aj podarilo. Vyslani forenzicki odbornici vsak na mieste cinu nenasli nic viac, nez ich domaci kolegovia. Mastne skvrny, ktorych DNA analyza potvrdila, ze sa jedna o ludsku hmotu, oskvarok-telefon a oskvarok, ktory tvarom pripominal muzske genitalie, ale to bola zrejme len podobnost ciste nahodna. Ani prieskum Malakyho bytu nepriniesol nove rezultaty, odbornici miestnej policie boli pre ich odbornost a dokladnost povestni, preslaveni po celom svete. Plukovnikovi vysetrovatelia sa teda po dlhsom case, nez bolo povodne planovane, vratili s aj tak praznymi rukami, ani len naznak nejakej rozumnej hypotezy. Cas nezadrzatelne plynul a nezvykle horucavy brzdili posledne zvysky aktivity okolo tejto zahady. Kto mohol, prchal k vode, nove vybagrovane jazera, ktore vznikali kvoli intenzivnej stavebnej cinnsoti mladeho hlavneho mesta, kde sa stavalo tak, ze vyskove domy tryskali z pody ako huby po dazdi a spotreba strku bola viac ako nadmerna prinasali tento prijemny vedlajsi efekt. Cira tepla spodna voda, moznost zaparkovat auto priamo pri jazere, sa stavali lacnym luxusom mladych, teraz uz vydatne motorizovanych ludi, nie ako kedysi v case mladosti plukovnika, ktory si melancholicky spominal, ako slapaval od konecnej zastavky elektricky ku vtedy vznikajucim prvym bagrovym jazeram peso este dva-tri kilometre, pretoze sa uz nedostal do natrepaneho pendelbusu, ktory sa staral o dopravu kupania chtivych spotenych, vyprahnutych navstevnikov. Pred rokmi tuna byvaval ako student takmer kazdy den. Po absolvovani vojenskeho vycviku sa vratil a nasiel jazero uz oplotene a pri vstupe sa vyberali peniaze. Tie plukovnik ako mlady vojacik samozrejme nemal a keby mal, vydat nechcel, tak obisiel jazero ako za starych casov, obleceny v jeansoch, ktore sa vtedy nazyvali "texasky" sa hodil do vody a jednoducho jazero preplaval na platenu plaz. To mu bolo osudne, pretoze tam spoznal svoju manzelku. Este dnes, po takmer pol storoci sa uskrnal, ked si spomenul, ako mu jeho neskor vyvolena rukou naliehavo signalizovala volne miesto na lavici vedla nej, v tej nabitej provizornej krcme na plazi - neskor ju nahradili luxusne bary - , hoci ho videla prvy raz v zivote. "Daj mi odpit", povedal jej vtedy kvapkajuci plavecky hrdina a nevyckajuc odpoved vzal jej papierovy pollitrovy pohar a vypil takmer do dna. "Len si zoberte", vykala mu, tmave oci salali akymsi cudnym leskom. Musel jej pripadat prinajmensom ako Neptunov posol, ak nie samotny boh.

Dalsi dusok chladnucej kavy vratil plukovnika z usmevnych spomienok - pocasie bolo dnes daleko teplejsie, nez vtedy, take horka vtedy vlastne este nikdy nepoznali - spät k realite. Este stale vial letny teply vetrik, ktory neskor ustane a bude priserna palava, pohladzal vrasky na cele plukovnika, ked si spomenul opät na zahandne zmiznutie jeho nadejneho spiona. Rozculene odohnal velkeho cmeliaka, ktory ho znenazdania atakoval. Cmeliaci si - ako kazdy rok - vybrali mriezku pred plukovnikovym vchodom do domceku, aby si tam zostrojili svoje letne sezonne bydlisko a snad sa pri utoku jednalo o pokus, vyhnat majitela domu a expandovat do jeho kuchyne, kam sa K. prave pobral pre novu cerstvu kavu. Niekedy v tejto startovacej casti dna stihol vypit i desat(!) salok, postupne si uvedomoval, ze sa stava vlastne zavisly na kave, ale uzival si to s pozitkom a odkedy sa roznieslo, ze kava vraj nedehydruje a ze sa moze pocitat medzi "povolenu", ci dokonca odporucanu tekutiny v boji proti tepelnym kolapsom, ba dokonca ako ucinny preventivny prvok proti mozgovym porazkam, uzival si K. svoje ranne porcie s entuziastickym nadsenim. Mal prave za sebou zrejme malu mozgovu porazku, ako sa ukazalo po dvojitom vystreni v MRI, comu on sice neveril - jedine priznaky boli, ze este nezrozumitelnejsie artikuloval ako po cely zivot - , bral kadejake neucinne tabletky a zapijal ich kavovou medicinou!

Automatickymi pohybmi spustil kavostroj, ktory prekrstil na "Atrapa", kvoli slovnej podobe so skutocnym menom tejto starodavnej znacky a nevyckal, kym sa salka naplni, pretoze zbadal biele stehno vycnievajuce z deky, pod ktorou zaspala jeho manzelka pri televizii. Priplichtil sa tichucko a zakusol sa jej do praveho licka na obnazenom zadocku, co malo za reakciu, ze ta este rozospata pani z niekdajsej plaze, ktora mu uz medzicasom naskutku prestala vykat, sa rozmrzelo prebrala a vyhlasila, ze musi ist curat. K. sa vratil ku svojej salke a vysiel znovu von.

Ranna letna pohoda bola naburana. Zakusne sa do bielej gulky zadocku a namiesto neznej akcie sa dozvie, ze vyvolena musi na zachod! Rozvalil sa v zahradnom kresle s dalsou kavou, vylozil nohy na kreslo oproti a rezignovane si zapalil dalsiu cigaretu. "Kde je Mato Malaky, nech ho mal aj hocaky..." mu zacalo vibrovat ako absurdny refren na melodiu znamej pesnicky, ktoru ale takisto nevedel identifikovat. Neustale dokola: "Kde je Mato Malaky , nech ho mal aj hocaky..."

Pokusal sa o obmenu, namiesto Mato chcel pocut "Mister", ale to bola asi len asociacia so slovom "mysterium" a vobec to nefungovalo. Znechutene odhodil cigaretu do prazdnej pivovej flase, ktora stala na stole od vcerajsieho vecera, kedy este o jednej bolo takmer tridsat stupnov a kedy sedeli s manzelkou vonku pri tretom pive. Ohorok vo flasi zasycal a plukovnik zasycal takmer synchronne. Vedel, ze v jeho praci miznu ludia a stopa po nich, ked je vsetko specialistami spravne urobene, sa nikdy nenajde, ale predsalen si nevedel predstavit, kto mohol mat zaujem na jeho studentovi-spionovi. Keby nebolo take vynimocne pocasie, ktore ho nutilo denne minimlane aspon hodinu v jednom kuse plavat aby sa "neuvaril", tak by nasadol do sluzobneho lietadla a isiel sa osobne zoznamit s tou zahadou. Ale to sa mu naskutku najmenej chcelo, teplo robi lenivym, ako nic ine. Zbytocne zacal pod neustale sa vracajucim refrenom "Kde je Misater-Mato Malaky..." planovat, co by mal podniknut, nic ho nennapadalo, ako dalej netusil, jednoducho nevedel.

"Keby som mohol byt naraz aspon na dvoch miestach sucasne", povzdychol si nahlas plukovnik potom, co vylakane odhodil cigaretu, ktoru mal horiacu polozenu na spodkoch, v ktorych sedel v kresle a zadriemal, ktora ho vsak nastastie nepopalila a ani dalsiu dieru nevypalila. (Mal nespocentne diery v jeho domacich obleceniach, pretoze casto s cigaretou zaspaval. Ale odkedy na pokyn EU musia mat cigarety "prerusovace", dochadzalo k poziarom na plukovnikovom obleceni coraz zriedkavejsie, len spotreba zapalovacov rastla geometrickou radou, pretoze niektoru vyhasnutu cigaretu musel casto aj tri razy znovu zapalovat, prekliata zapalovacova lobby, myslieval si.) Bolestne sa mu vratila smutna pravda, ze uz nikdy nebude spisovatel, ako si predstavoval v rannych casoch zapocateho studia. Ti jedini mozu byt sucasne na viacerych miestach, trpko si uvedomoval, kym on, hoci majuc po ruke najmodernejsie tryskove lietadla, sa mohol pohybovat vzdy len na jednom, nech uz to bolo na akomkolvek, konci sveta. Skoncil som ako obycajny fizel, myslel melancholicky, hoci trochu vznesenejsi fizel nez nejaky detektiv, ktory sleduje nevernu manzelku, ale aj tak len obycany spion, nadovazok rokmi bez akychkolvek ambicii, i ked mu hrozi momentalne povysenie na generala, comu sa K. brani zubami nechtami. General je v jeho ociach definitivne stare, infarktom ci mozgovou prazkou ohrozene zelezo, ktore sa nadovazok musi prezentovat na roznych verejnych ceremoniach, potit sa v paradnej uniforme, kontrolovat vypite pohare sampanskeho, aby nedoslo k verejnej hanbe. Tato pre neho strasidelna vidina ho vratila do reality. Ved nejako sa k tomu Matovi dostat musia, Mister Malaky, nech ho mal taky, ci onaky!

Odhodlany siahol po telefone na stole. Zase vybity! Znechutene vstal a pobral sa pre iny. Stisol predprogramovane cislo a jeho sekretarka sa okamzite hlasila.

"Matilda, buchujte mi podla moznosti ak sa podari priamy let normalnou linkou do Prilisbohaty. Kde to je? Mati, to nemyslite vazne! Hlavne mesto Hulvatska. Tam, kde nam nas Matko zmizol, vypariac sa z laboratoria. Ako tam nenechal ani stopu, ako tam zostal po nom len mastny flak, ved viete..."

"Na kedy, sef? Je vam jasne, ze ochvilu zacnu 'oslavy oslobodenia', kde by ste nemali chybat."

"Jezkove chlpy! To som celkom zabudol. Musim pri tom skutocne byt? Tak potom prosim tak, aby som sa stihol este vratit. Jedna sa vlastne len o taky zufaly pokus, vypit si dobre hulvateske pivo s kolegami, ale sluzobne."

"Okay sef. Vykonam. Zavolam, ked mam konkretne udaje." Matilda, skusena sekretarka oddelenia bola samozrejme, ako v kazdej podobnej organizacii, dusou celeho oddelenia. Bez nej by sa ani pes nevysral, aj papier by pre neho este vcas zariadila.

K., zrazu nekonecne unaveny, sa tarbavo pobral do domu, aby sa zacal obliekat. Proces, ktory mu coraz dlhsie trval. Odpocival po kazdej ponozke, dumal nad zivotom s nohavicami do polky navlecenymi a neraz dokonca pocas tohto obradu i zaspal. Ale len v spodkach, hoci tento raz neprepalenych, do puritanskeho Prilisbohaty cestovat nemohol. Ani nenavidena kravata by chybat nemala! Nech si ti snobi tam nemyslia, ze prisiel rovno z pralesa, alebo z Majcichova. Pomaly sa zacal dokonca aj trochu tesit, mesto Prilisbohaty poznal ako svoje boty, ved tam stravil dobre roky svojho dlheho zivota a mesto miloval. Svojej Dore vysvetlovat nemusel vobec nic, za tie roky, co stratil v sluzbe kontraspionaze si na necakane cesty svojho muza zvykla, zmierila sa s tym, ze trebars den pred Stedrym vecerom letel "okupat" sa v Cervenom mori alebo uzit si polarne noci, ci nekonajuci sa zapad slnka niekde v Indocine. Dora bola rokmi dlheho manzelstva totalne autonomna, hoci pracovat nemusela, plukovnik mal slusny prijem, mala relativne vela zalub a povinosti, ktore vyplnovali jej dni cakania na plukovnikov navrat. Davno sa prestala strachovat, ze pride zraneny, ze nepride vobec. Fatalizmus v tejto otazke, akcepotovanie skutocnosti, ze proti vasni svojho muza, co sa prace tyka, nevykona nikdy nic ju poznacil. Mozno sa len trochu cudovala, ze tentokrat sa chysta odletiet tesne pred planovanymi jubilejnymi oslavami "oslobodenia". Boli totiz prvy raz po styridisatich piatich rokoch takpovediac v srdci udalosti, "na mieste cinu". A mal tam pri tych oslavach byt, ved bol jeden z nich!
Ak chcete použiť akciu Odpovedať alebo
Plukovnik sa obaval len jednej veci: Zakaz fajcit aj v prvej triede v lietadle. Po usadnuti, len co mu letuska pomohla do pasu (brucho!), vytiahol "Flachmanna", vlial do seba cely obsah flasky bez toho, ze by ho jedinny raz odtiahol od pier, zhltol akusi tabletku a zaspal ako babätko.

Prebudilo ho cudne trasenie a bolo mu trochu zima. Asi sme pristali a ani to nezbadal, pomyslel si. Chcel si vystriet skrehnute udy, ked zacul Malakyho baryton.

"Pozor sef! Ja by som sa prilis nehybal! Pockajte, kym Vas vytiahneme!" Az teraz sa plukovnik prebral a zistil, ze lezi akejsi malej mlake zltej vody, farba pripominala urin a nad nim trcia akesi velikanske fény, z ktorych fukal horuci vzduch. V rohoch na brehu tohto cudneho bazenu bolo nieco, co pripominalo spiralove ohrievace vody, ake sa pouzivaju v lacnych eletrickych varicoch. Spiraly cerveno svetielkovali.

"Vitajte na Kommchatke, sef," nechal sa Malaky pocut a radostou mu preskakoval hlas. "Vytiahli sme Vas v poslednej chvili, ale museli sme Vas zamocit, vsetko v lietadle horelo."

"Malaky!"

Bez vyzvania zacal podriadeny podavat svojmu velitelovi raport. Plukovnik sa zacal vo vode triast.
Chlad mu prenikal cez letne saty, hoci ohrievace bezali naplno. Nez upadol do bezvedomia zacul niekde z dialky este Malakyho melodicky hlas:"...pretoze mi tam bolo prilis horuco, uchylil som sa na tento ladovy kus zeme. Komm-chat je vhodny na dialog s nimi. Mozem tu dobre chatovat." Plukovnik K. uz nerozumel nicomu a ani sa uz nestaral, nasiel Malakyho a viac nevedel, o viac sa nechcel starat, zachvatila ho smrtelna pasivita...
free counters