Duben 2013

Zrkadlovy obraz

15. dubna 2013 v 7:28 | King Rucola
"Experimentoval" som s nepodarenym obrazkom pre suseda. Chcel som ho sem priamo vlozit, ale to sa mi nepodarilo. Bol som prilis nedockavy. Cely experiment sa mi nepodaril! (Chcel som ho sem vlozit dokonca ako "zrkadlovy obraz" originalu, zdalo sa mi, ze tak vyzera lepsie.) Som velky experimentator, nieco medzi Micurinom a tym druhym, uz sam zabudol, ako sa volal, ktory tiez sem tam "pomahal" pokusom, aby sa vydarili v zmysle socialistickeho ponimania vedy, kde platilo mimo ineho jedno z hlavnych kriterii: "My prvi! My to tym kapitalistom ukazeme!". (Prinajhorsom tie vysledky trochu upravime, "vyfrizirujeme"!) (Takito vysoko moralne motivovani vedci su tiez velmi casto velmi "nedockavi"...)

Sused si totiz casto zabudne vypnut svetlo na aute, odide domov vecerat, spat pred telkou alebo vyvadzat urcite podobne nekale nehanebnosti so svojou bujnou manzelkou, kym nam zostava smutna povinnost, zachranovat jeho bateriu v tom relativne luxusnom voze. Pretoze sa to deje relativne casto, relativne casto dostavame rozne darky, ako pozornost a vyraz vdaky od neho.

Na Velku noc to bol teda samozrejme obrovsky babovkovy kolac "Panetone Motta", co teda ineho, oni maju asi dvadsat minut cez taliansku hranicu. Pretoze po nemecky je "Motte" (die Motte) slovo pre nase "mol", resp. "mola" - neviem, co je spravne -, tak som to tak nakreslil, ako je to na tom neviditelnom obrazku.

Teraz sa pokusim znovu, zviditelnit ho...


Trpezlivost ruze (a obrazky) prinasa. Uz je ten buricsky neposlusny obrazok konecne tu! S tym aj koniec celeho pribehu. Teraz aby som trpol, kedy dostanem zase dalsie "moly". (Nakolko on to urcite zle pochopi, uvidi vyzraty balik a text porozumie ako "on hovori, ze uz nevidi ziadny kolac MOTTA". )

Ostatne, ked som bol este "maly", tak som bol zamilovany do auta "Alfa Romeo", pretoze ked brat raz doviezol z Talianska prave takyto kolac ako velky dar na Vianoce, tak sme vsetci ohureni kukali ako idioti, co na tej babovke je takeho slavneho. Lenze slavne bolo vtedy, ze sa vobec niekto do Talianska dostal! No a v tom balicku bol aj jeden los, ci teda aspon kupon na jedno "Alfa Romeo Giulia" auto a ja som sa uz naivne, vysnivane, videl v tom aute. Tajne som totiz dufal, ze ked poslem do tej talianskej fabriky list z Ceskoslovenska, ze som nasiel v kolaci ich los, tak oni sa od radosti hned poseru a poslu mi to auto ako dar.

Tak celkom odvecna predstava to ani nebola, stalo sa kamosovmu otcovi s Japoncami. Pokazilo sa mu japonske radio, ktore si nejako draho kupil v Tuzexe - pre prilis mladych: Tuzex bol obchod, kde sa dal kupovat zapadny tovar, ak mal clovek zapadne peniaze, ktore vymenil za tzv. tuzexove bony - a aj tak ho nemal kde opravit. Napisal na firmu do Tokia a ti museli byt z toho totalne vedla, ze im niekto z Ostravy pise a tak mu ta firma obratom posty poslala uplne nove radio!

Chyba bola v tom, ze brat odcestoval a mne nemal kto ten list napisat. Vedel som len slabo rusky. Odvtedy mam komplex na cudzie jazyky, pretoze vlastnou nevedomostou som prisiel o auto, namiesto toho mi zostala z neho len ten Giulia-Juliska-los, lebo som presvedceny, ze by mi to auto "urcite" boli byvali poslali, ci nie?!?

Moralka celej story: "Cudzie reci sa treba ucit!", necakat, az sa vrati nejaky brat, nedockavo, hned a intenzivne. Amen.
free counters