Červen 2012

Nedobrovolna cesta

24. června 2012 v 8:53 | King Rucola a Max. de Bile
Posledna "mudrost" k tejto tematike.

Ci chcem, ci nechcem musim sa vydat dnes na cestu, dost dlhu cestu, Tam, kde ma cesta zavedie su problemy s internetom, takze mozno sa na dlhsie odmlcim. Urcite si to nikto ani nejako moc nevsimne...

Ja len, ze je to takmer ako stoji napisane v biblii: "Kto mecem zachazi, ten mecem schazi..." Cestovat nechcem a musim.
Kone uz cakaju, vylestene, nakrmene...
Hlboke poklony a "bis zum nächsten Mal"...

Cestovny proviant

22. června 2012 v 12:03 | King Rucola a Max. de Bile
Na cestu vlakom sme vzdy bravali nieco na papanicko. Dominovali tam vzdy vajcia na tvrdo. tak dnes basnicka pre "mäkke vajicka"...(Prebrate z mojho blogu http://sracik.blogspot.ch)

DIENSTAG, 19. JUNI 2012

Ranna basnicka do mäkkeho vajicka
Dnes rano

Som maly sracik
Kupim si kolacik
Ked budem velky srac
Kupim si kolac

Ked nebudem uz sracik
Sadnem na maly vlacik


...a pretoze neviem, ako dalej, chcem len ozivit spomienku na casy, kedy sa mi pri cestovani vlakom robilo na zvracanie.

Dnes je to uz len z tej Kulichovej sochy. Ci sa kvoli "pamiatkam" takehoto druhu oplati cestovat?

L'art pour l'art

21. června 2012 v 9:28 | King Rucola a Max. de Bile
Mam znameho, vlastne vyborneho priatela, dokial sa neozenil, potom ho vstrebala relativne neprijemna manzelka a je uz strateny - ako nakoniec kazdy zenaty muz, nie? - , ktory cely zivot pracuje v banke. Pomaly splha priecku za prieckou na rebriku kariery. Ma relativne prijemne miesto, zda sa mi, ze je v ramci svojich moznosti spkojny. Ale neda mi to, aby som ho nepokusal, neprovokoval.

"Co by si tak chcel v zivote robit, ved to nie je ani zivot, co vedies," a tak podobne. Raz ho to nasralo a vyliezlo z neho, potom, co som sa mu dlho vysmieval, ze uz ide mozno dvanastykrat do Kanady, ale v Prahe este nebol, hoci preliezol cely svet, ze by teda tiez vedel robit aj nieco ineho, nez trcat v banke. On je jeden z mala Svajciarov, ktory este v hlbokom obdobi temna precestoval Transsibirskou magistralou cele Rusko, skoncil v Japonsku, zavadil o Cinu, to vsetko este pred perestrojkou, glaznostou a sametovymi revoluciami, ale do Prahy, kralovny miest, sa este nedostal. Vyhlasil, ze by snad teda najradsej cestoval. Ked som ho drazdil, ze si neviem predstavit väcsiu nudu, nez cestovat, tak sa na mna dival ako na blazna.

"Paradny priklad chorobneho poskodenia, uchylky," hovorim mu. Ale on je o tom uplne presvedcany. Vynadal som mu do mestiakov, nudnych ludi, ktori maju od kreativity ako on z jeho milovanej Aljasky do...no prave napriklad do Prahy.

Nadovazok k jeho ostatnym neduhom aj rad foti a casto ma otravuje a unavuje s jeho fotkami z tych ciest. Rozhorceny, ked som mu zase raz skritizoval volbu nametov a chcel som vediet, naco mu take zabery z kadejakych vodopadov, kostolov, miest a krajiniek su, hlavne jeho milovanych alpskych stitov a udoli v panoramatickych zaberoch, ked si moze kupit knihu alebo pozriet si to v televizii, tak to z neho konecne vyliezlo. Konecne sa priznal k svojmu zivotnemu snu.

Jeho zivotny, doteraz nesplneny sen, ktory ale intenzivne sniva pocas jeho prazdnin, ktore na to kompletne premrha, by bol byval cestovat a pisat k tomu spravy, popisy, komentare, cestopisy, knihy. Ci sa mu to aspon v penzii splni? Drzim mu palce, ved az na jeho cestovnu uchylku je to vyborny clovek.

Mimo ineho je to snad jediny sposob cestovania, ktory by som bol este ako-tak ochotny aj pre mna akceptovat.

"Cestovanie za ucelom cestovania" (a pripadnej obzivy z cestovania), nieco ako "L'art pour l'art", umenie pre umenie....
Ale cestovanie ako kreativna cinnost - preco nie? Cestovanie na piedestal umenia, inac nie!

Neustale vpred

20. června 2012 v 8:27 | King Rucola a Max. de Bile
Stale vpred, nezostat stat! Jedno kam - cesta je ciel!
Len nezapustit korene, nestvrdnut, vpred...

Zurivy, vasnivy, na vsetko odhodlany fanaticky cestovatel...

Mr Pickwick

20. června 2012 v 1:58 | King Rucola
"Cestovani je provazeno nesnazemi a mysli koci jsou nepokojne!" Samuel Pickwick, Esq., na schuzi Pickwick Clubu.
(Pramen: Charles Dickens, Klub Pickwickovcov)

Cestovanie je jedna z najhroznejsich zalezitosti, ktore si ludstvo kedy vymyslelo! Cestovanie je pliaga, ktora nici normalneho cloveka, ktora ho odtrhava od utulneho poharika konaku pred plapolajucim krbom a strhava z lehatka v tieni, vrhajuc ho do neuprosne paliaceho slnka. Je to nezmyselna, chorobna zalezitost, uvrhujuca dobreho cloveka do temnice, kde je mu s oslepjucou ziarou do oci streleny reflektor inych nez zvyklych, casto neziaducich, cudzich krajin, veci, zvykov, zazitkov, osob, zvierat, bez toho, ze by tie oci stihol prizmurit, zavcasu zavriet. Oslepeny zostane napospas uskaliam, ktore ho dorantaneho vyplavia na povrch studnej morskej hladiny a ak je vietor priaznivy, tak ho vyplavia na skalisty breh, aby konecne vydychol a hladal stvornozky sa plaziac cestu domov. Len blaznivy dobrodruh alebo totalne neznaly clovek sa dobrovolne vyda napospas tymto utrapam!

Cestovanie nadovazok este nici prirodu. V trave zostavaju vyjazdene stopy po kociaroch, rebrinakoch, tazkych nakladnych vozoch tahanych volami, konami, traktormi, dieslovymi motormi, benzinovymi nakladakmi a kerosinovymi lietadlami, ktore uz nevladzu vzlietnut, ako i somarmi, ktore tieto dopravne prostriedky obsluhuju. Cesty zostavaju vyjazdene, samy hrbol a sama jama, kde sa v tych brazdach sa drzi voda, z nej sa siri hmyz a blato spini topanky ci bose nohy putnika. Lode brazdia pokojne hladiny a ked vyhasne majak, tak roztrieskaju pekne brehy, znecistia plaze vyliatym mliekom alebo olejom, podla nalady a nakladu. Bezo mna!

Da sa aj bez toho. (Dokial sa nemusi...)

Pre Anett o krase motylov

13. června 2012 v 2:37 | King Rucola a Max. de Bile
Specialne pre Anett, http://jakodejitnavecnost.blog.cz/ ohladne TT s titulom "Krasa".

Krasna zamocka zahrada v Boskoviciach. Krasne zahrady vsade, kam oko dovidi.
Vsade poletuju nejaki tvorovia. Motyle, napriklad.
Krasne motyle.
Ale najprv su tu husenice, ktore maju tu ich specificku krasu, husenice, ktore v ich bojovom pomalovani vyvolavaju okrem hnusu aj obdiv pre ich zvlastnu krasu.
A este pred nimi, celkom na zaciatku su pavucinove siete, ako vidiet na Tvojich fotkach, mila Anett z boskovickej zamockej zahrady. V nich vajicka, zrodne zarodky skazy.
Buchsbaumzünsler po nemecky, cydalima perspectalis je jedno z ich mien. A zeru cele lesy. Pri Bazileji minuly rok. Ani tvrda zima ich nezastavila. Uz su aj v Zürichu...no to je krasa. Tie husenice, tie motyle a tie obzrate bezove buxusove kriky, ktore by mali byt "sempre verde".

A su aj krasne zrave! Nepouzivaju napriek ich povodu ani tycinky na jedenie, ale ani nase vidlicky. Len tak zeru...

Nechame sa zozrat? (Krasou nedostupnej damy zozierat, husenicou pozierat?) Oficialny navod na liecbu: Pozbierat, hodit do smeti. Ale oni tak blbe nie su a utekaju, co im nohy stacia. (Dlhe zenske nohy na nenormalne vysokych opätkoch, "high heels", pretoze sa rozliezaju po celej Europe, kam prisli z Azie, hlavne z Ciny, Japonska a Koree asi pred piatimi rokmi!)
Tak berme nohy na ramena...a Ty utekaj do boskovickej zamockej zahrady. (Ja som uz nedobehol, moje kriky zozrali.)

Spokojna? Je to clanok k teme tyzdna? Smiem tvrdit, ze krasa moze byt aj vrazedna?

Az do posledneho

11. června 2012 v 22:07 | King Rucola a Max. de Bile
Moje srdece, krasna pani, ste uz davno ukradla, patri Vam.
Tak si vezmite aj tu pumpu...

Die Schöne und das Biest? Nie, absolutne oddany blbec, krasou ucarovany...(Sevcenko strelil prave druhy gol proti Svedom, so sa to tu deje?)

Umenie a normalnost.

11. června 2012 v 5:27 | King Rucola a Max. de Bile
Spolkovy prezident nemeckej republiky otvoril vcera najvyznamnejsiu svetovu vystavu sucasneho umenia, tzv. "documenta(13)" v Kassel. O tyzden otvori ina svetova vystava - hlavne snad co sa predaju umeleckych diel tyka - svoje brany. "Art 43 Basel", v Bazileji. Tieto dve udalosti, ktore pritahuju tisicky navstevnikov ma nutia zamysliet sa nad nemoznostou, urcovat cenu umenia a na sucasny stav, na "normalnost" na tomto trhu. (Dokonca aj prave zahajene majstrovstvo Europy vo futbale ma s "normalnostou" vela negativne spojeneho: Milionari, ktori su plateni za valanie sa po travniku sposobom hodnym najlepsich stuntmenov vo filmovej industrii, neschopni strelit gulatu vec do stvorhranej ohradky nazyvanej "branka", hoci nerobia nic ineho, len toto trenuju. Vlastne by to nemali robit pod ruskom sportu, pretoze su to pravi umelci!) (A ked uz som pouzil prirovnanie s filmovou industriou, tak najnovsia sprava o akomsi hercovi Kutscherovi udava, ze za nafilmovanie kazdej casti akehosi serialu, kazdeho noveho pokracovania nekonecneho serialu, dostane osemsto tisic dolarov honorar! Tak to je "normalnost".)

Normalne sa stalo dnes v umeni vsetko. Predtym, kedysi davno, ked damy behali s holou ritou v nedostatocnej kozusinovej suknicke a pani sa mlatili s kyjakmi, lebo este nepoznali vznesene umenie sermovania, vznikalo umenie za vsemoznych ucelom ritualov. Neskor na ilustraciu nabozenskych prihod, vhodnych pri straseni primitivneho poddaneho ludu. Podliehalo kanonu cirkve alebo vladnucej vrstvy. Niekedy neskor sa vsak viacmenej omylom zamiesala do umenia tzv. estetika, ktora chcela ohranicovat veci "pekne" od veci skaredych, teda "normalnych". Komou sa zapacilo a kto na to mal, objednal a zaplatil, cim sa postupne umenie dostavalo na trh ako napriklad cerstve rohliky alebo skysnute mlieko. Kto potreboval, mal chut, ten kupil. Uz nerozhodovali idealy cirkve alebo politicke zaujmy, zacal obycajny obchod-)
Potreboval niekto jazdcov, povedzme za ucelom zväcsenia svojej privatnej armady, nemusel dokonca kupit ani nejakych drahych, zasiel si na blsi trh a kupit si opotrebovanych, - asi -, tak aspon navadza a zvadza napis na tabuli...Ale to som odbocil. (I ked jazdci sa niekedy osvedcili, ked ich vodca chcel obist normalitu umeleckeho trhu a jednoducho si zobral tie veci, ktore chcel, nasilim, ako ked sa drancovalo povedzme v tridsatrocnej vojne. Svedi vtedy hokej este nepoznali, ale Prahu uz ano.)

Dnes plati v mechanike umeleckeho trhu: Usmrt tvorcu a ihned na tom zarobis, ceny jeho diel stupnu do zavratnej vysky.

Pretoze ale zaroven plati, ze kto vie tri akordy na gitare zalozi hudobnu skupinu a kto vladze udrzat stetec v ruke zaplavi galerie, musel by zainteresovany kupec s umenim chodit po planete prinajmensom s gulometom, aby dosiahol lepsie ceny. Uz neplatia cirkevne predpisy, kanony, politicke umenie nema uz komunisticku stranu za sebou, ktora by financovala one paradoxne vytvory oslavy kladiva a kosaku, (Oxymoron "Boj za mier"!) stava sa situacia na trhu normalna tkym, ze si kazdy diktuje svoje vysnivane ceny a priblizne kao v rozpravke "Cisarove nove saty" si potom "investori" nakupia vytvory chorobnych mozgov za ucelom spekulacie. Bezpecnejsej a vynosnejsej nez spekulovania na burze.

Normalnost v umeni: Cim nenormalnejsie, tym lepsie.

Mrtvy umelece, dobry umelec. (Otvaram galeriu! Kam som si zalozil tu pusku?)

Nepisana dohoda

8. června 2012 v 0:34 | King Rucola a Max. de Bile
Podivuhodna tema! Normalnost. Je normalnost zaroven aj normalita? Nejako mi to pripomina davno pocutu frazu, ktoru som po rokoch uz aj zabudol, takze sa mozno aj mylim: "Navrat do normality"!

Mozno si tu nieco pletiem, nie som si isty. Normalnost je v mojich ociach vlastne nepisana dohoda o tom, ze spolocnost ludi sa nevzrusuje nad jednanim, pocinmy, ci vyzorom a v paradnom priklade dokonca nazorom jednotlivca. Ked teda jednotlivec spada do masy a stava sa jej (akceptovanou!) castou. Dolezita je ta akceptovanost.

Nenormalne, asi aj nemoralne - podobne slova navonok, formalne - je napriklad, ked sa niekto o nieco snazi, napriklad jeden maly statik v srdci Europy, ti druhi mu to podla nepisanej dohody zakazu, pretoze v ich ociach je to nenormalne, aby sa jeden maly statik v srdci Europy choval ako vystredny chuligan a chcel nieco ine, nez co bolo nepisanou dohodou dohodnute.

Je nieco nenormalne pre spolocnost, tak to nemoze akceptovat a zrusi, zakaze to. Ked to nejde inac, tak nasadenim ozbrojenych sil. Teda v ociach tych druhych, konal ten maly statik v srdci Eruopy nenormalne, kym oni vlastne normalne.

Nakolko toto vsetko, teda prechodna strata normalnosti, vedie k prechodnemu chaosu a vymyka sa normalite - napriklad sa nesmie capovat pivo a podavat alkohol a policky obchodov su znenadania ako vymetene, co nie je inac normalne - je tento stav normalny v ociach agresora a nenormalny a zaroven aj nemoralny v ociach postihnutych.

Zaujimave je pri tom vsetkom, ze sa nejedna o individua, ktore by sa odlisovali od beznym noriem spolocnosti, ale o cele spolocnosti ako take, teda o ten maly statik v srdci Europy a o tu druhu spolocnost, vytvorenu z viacerych statov Europy, napriklad.

Po vyrovnani tychto nezhod medzi dvomi spolocnostami s roznymi predstavami o normalnosti pride k obdobiu navratu k normalite. Pivo sa zacne capovat a alkohol sa bude dat taktiez kupit. Nikto zo zucastnenych sa uz neobava, ze sa pivne krigle budu hadzat na reprezentantov tej druhej skupiny a kazdy si uvedomuje, ze alkohol sluzi k dezinfekcii ran a preto je potrebny.

Lebo tych ran vzniklo v to pamätne leto, ked sa jeden maly statik v srdci Europy vymkol z normalnosti neurekom, dostatocne a zranene duse nemaju co tvorit normalnu spolocnost. Preto je navrat k normalite nevyhnutny.

Normalnost zrelej spolocnosti je asi definovana trpezlivym cakanim na signal, ktory sa siri mimo ineho strnganim klucov.

Potom dochadza zase i inej normalnosti...ergo, normalnost je dost flexibilny pojem, napriek vsetkemu.

Ten silnejsi ju jednoducho diktuje. Nepisanou dohodou...
free counters