Duben 2012

Rarita

29. dubna 2012 v 5:57 | King Rucola a Max. de Bile
Cestou domov po tyzdni pobytu v LIndau som nadabil v carovnom mestecku Nonnenhorn na tuto pamätnu tabulu:
Skutocne neuveritelne!

Seegfrörne 1963

Po 133 rokoch zamrznute jazero (Seegfrörne v juhonemeckom, svabskom dialekte) 1963.


Od 9. Februara 1963 do 10. marca 1963 presli desattisice peso, autami alebo inym sposobom toto jazero v obidvoch smeroch.

Lad prekonal hranice a vytvoril siroky zväz priatelstva medzi nasimi svajciarskymi susedmi a nasou vlastou.

(Preklad Dr Guppi)

Predstavujem si nakladaky, ako sa vezu naplnene rozveselenymi (varene vino, grog, "Öbstler", to je palenka z ovocia) cestujucimi po ladovej drahe do Svajciarska a pod nimi je takmer 500 metrova hlbka vody. Trochu ma pri tej predstave mrazi, ale musel to byt zazitok.

Tuto tabulu som nasiel nahodou, ked som isiel v prestavke pri pozierani "Kuchen mit Schmandt und Johannisbeeren" pre cigarety do auta. Ten kolac zanechal vo mne podobne hlboky zazitok. (Cukraren Lanz, priamo na jazere, sedi sa aj vonku pod velkymi kosatymi stromami, kava vyborna - treba ale "doppeltes Espresso" objednat, prijemny oddych na ceste.)

(Schmandt je bavorsko-würtenbersky vyraz pre kyslu smotanu, kolac vyborne pikantny. Pozn. prekl.)

Polarna ziara

22. dubna 2012 v 10:43 | King Rucola a Max. de Bile
Napad vypnut kurenie uz v prvy jarny den priniesol necakany zazitok a obrovske vyhody Dr Guppimu, ktory bol naruzivy ale nemajetny fotograf. Arkticke zimy, ktore vypukli v jeho byte vniesli tajomnu polarnu ziaru, svetlo, ktoreho hra Dr Guppiho odjakziva fascinovala. Snival o vyprave k severnemu plou, aby si nafotil a nafilmoval tento prirodny jav, ale nikdy na to nemal dostatocne financne prostriedky. (Podobne ako teraz, ked si nemoze zakupit olej na kurenie a trpne v mrazivych teplotach svojej izby.)
Arkticka temepratura jeho bytu poskytla vsak necakane aj dalsie vyhody. Prirodnou cestou usetril Dr Guppi aj kupu draheho trojnoheho stativu. Zabery z takto zafixovaneho aparatu dociela urcite vysoku umelecku a technicku uroven.

Vsetci jeho obdivovatelia vsak pevne dufaju, ze ked svit slnka zintenzivnie, Dr Guppi sa roztopi bez urazu.

Poznanie Dr Guppiho

20. dubna 2012 v 23:24 | King Rucola a Max. de Bile
Dr Guppi sa rozhodol!

Dr Guppi pojal vo vani pocas tecucej horucej sprchy konecne to jedinne spravne rozhodnutie.
S mnoziacimi sa kvapkami ktore mu perlili po vyschnutom tele, pokozka ako nejaky spanielsky potok, zabudnuty schovany v skalach medzi vonajucimi piniami v najhorucejsom lete, nenasytne vsavala myslienku, ktora sa vstrebavala pod kozu, vsiakla ako pri letnej burke v tom spanielskom potoku a prenikala celym jeho organizmom ako nejaki paraziti, nejake odporne cervy, ktori sa pazravo zakusnu do svojej obete a siria sa po celom tele, kvapku za kvapkou, a kazda kvapka ako by niesla tajomne posolstvo, posolstvo, ktore zazracnym sposobom riesilo nevypovedane, skoro tabuizovane mysterium: "Zrusis tu knihu, co uz dva roky nevies dokoncit! Napises novu, ale tentokrat poriadne!"

Uvodna veta by mala, ba musi byt: "Kazdy sa raz v zivote ocitne pred poznanim, ze obliect si ponozky je majstrovske dielo. Narocnostou sa plnohodnotne rovnajuce najtazsim gymnastickym cvikom. Rozhodcovia musia za ten vykon pridelit znamku desat za narocnost a obsah a za prevedenia aspon 9.95 bodov! Napriek znamym pochybnostiam, ze naco vobec ponozky? Nepovedal Einstein pred rokmi: "Ponozky? Naco ponozky tie 'tvoria' len diery." Pricom iste nemyslel na tie slavne "cierne diery", skor naopak, biele, svetle diery, na tmavych, spinavych palcoch. Ostrihat si nechty na nohach? "Ein Ding der Unmöglichkeit!" je krasne po nemecky povedane. Nemozna zalezitost! Mam to mat teda s Einsteinom, mam sa prirovnavat k nemu a povedat: "Prsty na nohach? Naco prsty na nohach, tie 'tvoria' len nechty, ktore treba strihat!" Odstrihnem palce na nohach a mam pokoj. (Zrusime napisane a mame pokoj, tvorivy nepokoj...)

Ako by z nicoho je naraz cloveku v tazko natiahnutych ponozkach jasne, ze aby rozhybal svoj motor k jazde tymi najjednoduchsimi dennymi cestickami, aby si napriklad obul topanky, navliekol tie ponozky, potrebuje daleko dlhsiu pripravu, ci uz rozcvicku, ci meditaciiu, je absolutne jedno. Kto len trochu uvazuje, ten si z toho vyvedie ten neprijemny poznatok: "Aha! Uz mi zrejme nezostava vela casu!"

Samozrejme, tehly padaju denne ludom na hlavu, ale to je vzdy vlastne osudova a zaroven osudna vynimka. To sa teraz nerata. Urcite sa neda predosly odstavec, ta veta o zostavajucom case, stopercentne zovseobecnovat. Poznam sam ludi, premietal si Dr Guppi, ktori su v mojich ociach akysi jogini, trenovani asketi, ktori este pred stovkou skacu cez kaluze letiac skokmi bez zemskej pritazlivosti stovkou a beru schody po troch stupnoch. Zavodia s vytahmi. Lenze priemer, ten zdochyna pozvolne...ale s neuprosnou istotou. Bez akehokolvek tresku a plesku, presne ako ja sam, konstatuje Dr Guppi. Tak pomaly, bez efektov, uboho preimerne, ale spolahlivo a neprestajne.

Dr Guppi si uvedomil, ze uz toho prilis vela nestihne. Aj vdaka veku, aj vdaka zivotosprave, ale hlavne kvoli vodopadu casu. Zrejme je toto odporne vseobecny poznatok, nic ani len trochu originalneho. Uz len poznanie, ze sa nieco deje priemerne, bez vlasntej kreativitiy, bez vlastneho pricinenia, len ako nahodna hra osudu ci prirody, uz to vedelo priviest Dr Guppiho do zurivosti.

Originalny bol mozno onen zablesk svetla, to nahle poznanie, to az zrazu oslepujuce svetlo, kde sa z nicoho nic zrazu crtali jasne kontury riesenia, ktore sa mu zo sedin mozgovych buniek, casom blednucich a vyhladzujucich sa sedivych buniek, z jeho deravej hlavy ponukali, presakujuc cez tvrdu, nie tvrdohlavu ale prave skor asi dostatocne porovitu, priestupnu lebku, miesajuc sa do bystrin lahodnej sprchy. Signaly mozgovych zachvevov, jednych z poslednych, alarmujucich, bijucich na poplach.

Mozog v tej prazdnej hlave mu hovoril, vlnka za vlnkou, kvapka po kvapke: Chcel si to, chcel si tamto, mal si taky projekt, iny vyborny napad. Pre tu a inu pricinu, pre zlyhanie, pre lenivost, pre nedostatok prostriedkov, pre chybajucich spolupracovnikov, pre vahavost a chronicku zbabelost, nemohucnost rozhodnut sa konecne, pre tisice inych subjektivnych a objektivnych prekazok, pre chybajuci talent a absolutny nedostatok trpezlivosti, vytrvalosti, stalosti, pokore a usilovnosti si ale nic, vobec nic neurobil! Len si prepil a prefajcil majetky, za jedinym svätym ucelom, aby ti bolo dobre. Aby si sa citil pohodlne, ako Krylovova nazrana svina pod "dubom vekavym, najevsis zaljudej vyspalas pod nim". Teraz je cas robit pokanie! Je treba zacat sadit duby, nie pozierat zalude...

Ta nova kniha nesmie byt len kniha, musi byt "Gesamtkunstwerk". Celkove, vsetko zahrnajuce suborne umelecke dielo, ktore aspon po zrnkach - viac asi nestihnes - musi ukazat, co si sam svojou necinnostou a neschopnostou zkurvil.

Ta kniha musi byt socha. Abstraktny poomnik, mohyla, zaroven mozno aj nahrobny kamen, fuj, uz len pri tej predstave...

Kniha ako socha! Ta predstava vyvolava u Dr Guppiho nadsenie. Trochu brzdene myslienkou, ze to asi aj tak nie je nic noveho- Nic noveho pod svetlom slnka alebo inej lampy. Vsetko tu uz bolo a je.

Ale tak ci onak vnasa to zablesky svetla a nadeje do cierne pesimistickej mysle sprchujuceho sa chlapa. To by mohlo byt skutocne "to riesenie", jasa v duchu Dr Guppi.

Musi to byt nieco, zase som pri sporte, myslel si, ako ked skace borec z desatmetrovej veze a za ten kratky cas letu musi ukazat svetu, (Vers! ) co sa za roky tazkeho treningu naucil. Aj ked riskuje, ze pleskne do vody ako sekera a tym strati aspon jeden bod v tych neobjektivnych, teda malo objektivnych meritkach prisediacich sudcov. Ale aj tak sa snazi podat vo svojej labutej piesni maximum. Vela casu mu nezostava, par sekund volnym padom, ako mne samemu, ziali Dr Guppi.

Mozno by ten skokan chcel pridat este jedneho trojiteho Auerbacha a este o jednu vyvrtku, ci vola sa to "vrut"?, okolo vlasntej vertikalnej osi a nestihne ho. A nielen to, padne na brucho a vsetky nadeje na desat bodov alebo aspon na 8.5, moznost ziskat aspon bronzovu medailu, su v kybli, udrete brucho pod fontanou vody, ktoru vysplechol, ho stipe, boli, ale bojoval. Ale bojuje...

Tak bojuj, Dr Guppi. Riskuj skoky. Mozno ty by si chcel okrem dobreho kriminalneho romanu napisat vybornu kucharku na temu "ako spracovavat odpadky, zvysky", mozno by aj zbierka basni ukojila tvoje nenasytne ego, chcel by si byt pritom i nasilu vtipny, aspon ako zartujuci domovnik, ktory tak dufa na sprepitne od nudiacich sa paniciek v schodisti, mozno by si chcel byt si po vzore inych uspesnych autorov a ku svojim kreslenym vtipom pripisat vtipne kratke poviedky. Chcel by si dokonca aj filozoficky cennu knihu stvorit. Chcel by si byt stvoritel, nie len tvoritel. Kto to teda povedal, ze filozof je ten, ktory s nedostatku zeny objima cely svet, alebo tak nejak? Ty mas zenu, kedysi si pre nu kreslil denne nejaky obrazok, teraz uz nemas silu. Kvapky stekaju, mozno aj trochu slane. Je to pot, je to snad plac, plac sam nad sebou, sebalutost? Pot z horucej sprchy, pot z tazkosti myslenia?

Vylez konecne z vane, na obzore je svetlo! Sadni a napis: "Gesamtkunstwerk!" Suhrne umelckeho dielo. Ked uz nevies ani to najmensie doviest do konca, ziadna prekazka nie je dost velika, aby sa za nou nenasla este väcsia...

Z kazdeho rozku trosku! Inac uz naozaj nic nestihnes, o com si snival! Svita? Je tam svetlo, alebo sa schyluje do nekonecnej tmy? Mysli na to prekvapujuce poznanie: Ta presna nemecka rec, taka az prilis presna, ta ma ale pre svitanie a sumrak je jedno slov: "Dämmerung"! Dämmert es dir schon?

Z kazdeho rozku, mysli sa "roh" v zmysle "kut" alebo rozok, rohlik? Pre istotu teda: Z rohlika poriadny kus a z Babety, pardon, chceny preklep!, z "bagety" radsej celu...

Komentar nahodneho citatela, este pred publikovanim tohto "manifestu"vyprovokovany prave tym poslednym preklepom o Babette a Bagette:

Pre citlivejsich citatelov-uzivatelov toho buduceho, vsetko prehlusujuceho suborneho umeleckeho diela musia byt nevyhnutne niektore jeho casti, stranky, zlepene, alebo zabetonovane, opatrene varovanim, ze pre divakov pod sestnast rokov ako i ludi s citlivejsim vnimanim sa tieto stranky, casti, z casti neodporucaju, su nevhodne a ze nie je nutne, aby konzumovali vsetky diely tohoto diela...
Ako sa tu da listovat?

23. aprila svetovy den knihy.

Exaktne

18. dubna 2012 v 6:04 | King Rucola a Max. de Bile
Exaktne k teme o svetle: Dnes sme zatopeni vychadzajucim slnkom, kym vcera, ked sme pochodovali nas zalievala uplne nepoeticky, teda exaktne, explicitne prachobycajna voda z oblakov! Bolo priserne antisvetlo, cize aspon pritmie, ak nie uplna tma, ohen z popravista Majstra Böögga bolo daleko vidiet, dym samozrejme nad celym mestom.
Je to ale aspon za nami a ti, co si potom grilovali na pahrebe su tiez spokojini...

PS Napisane vcera, ale pre absolutne vycerpanie z tejto "veselice" az dnes publikovane.

Sexy-Sächsilüüte

16. dubna 2012 v 13:05 | King Rucola a Max. de Bile
Trochu SVETLA do pochmurnej predstavy o bankarskej pevnosti sediveho Zürichu. (255 bank, to je pravda, ale zivot tu bezi ako vsade inde.)

Dodatok ku vcerajsiemu clanku o "Prvom maji bohatych". Najprv snad mohutna hymna, jeden z najpopolarnejsich pochodov v Helvetii. Dnes je bohuzial len sest stupnov a mrholi, ale zail som uz aj neznesitelne horucavy a litre potu tiekli po drahej
dlazbe zürisskej Bahnhofstrasse, jednej z najdrahsich ulic sveta.

Ale ze to nie je sviatok len pre starych, skleroticky bohacov s rachitickymi postavami dokazuju zabery zürisskej Jungmusik s tym povestnym "Sächsilüüte pochodom", samotnej ceremonii predchaduaju pocetne baly a v noci dochadza najroznejsim "ludovym oslavam". Najmladsie sa zakorenilo, ze ked ta obrovska vatra (10 metrov vysoka, sedem metrov obvod, strasidelne mnostvo drevenych otiepok) dohori, tak sa vyroji obyvatelstvo mesta s prinesenymi "wurschtami" a opeka sa do rana na obrovskej pahrebe.

Damy sa oblecu do tradicnych kostymov.
Kadernici a predavaci kvetin maju vrchol sezony. A ja uz musim ist...

Prvy maj

15. dubna 2012 v 13:27 | King Rucola a Max. de Bile
Co tam Velka noc. Ta uz je davno minulost. Aspon tak mi to pripada, ked myslim na to, ako cas leti. Prvy maj je teraz ten hit! Teda nie celkom Prvy maj, ani prvy maj, zatial len sestnasty april, ktory je "Prvy maj" tej opacnej strany ludstva. Tej, proti ktorej sa trolilinku orientuje samotny kalendarny a politicky prvy maj.

Uz ako motto mojho blogu hovori: "Cas miji, nevsimaje si brichacu sedicich doma". Udajne je to stare sumerske prislovie, urcite dodnes pravdive.

Tento pan, na obrazku z Wikipedie, pretoze s hrozou zistujem, ze moje obrazky z takychto kazdorocnych aktivit su beznadejne stratene alebo na publikaciu nevhodne, ktory je nieco ako slovenska Morena, ten doplaca tiez na svoje relativne velke brucho. Nemilosrdne byvava na prvy pondelok po Velkom piatku, teda prvy vikend po Velkej noci, za skodoradostnej ucasti zürisskeho publika upaleny. Podla dlzky jeho nedobrovolneho ale medzitym uz tradicneho pobytu na vatre sa ocakava kvalita bliziaceho sa leta. Dalo by sa predpokladat, ze keby mal mensie brucho a viac pohybu, ze by mozno zubu casu usiel. (Cim rychlejsie za ohlusujucich ran rakiet vmontovanych do jeho 20'000(!!!) frankoveho tela pride k poslednemu obrovskemu vybuchu a odleti mu hlava, tym krajsie leto sa da ocakavat.)

Cela tato v urcitom zmysle ludova zabava ma svoje korene v davnej minulosti, ked ludia boli este tak rozumni, ze nezavadzali tzv. "letny cas". Namiesto toho vyuzili dlhsie denne svetlo na pracu a zvony zvonili "Feierabend" (teda fajerabend, pouziva sa aj v Bratislave ako slovo, koniec prace)
oproti zimnemu pracovnemu casu nie o piatej poobede ale az o siestej.

Odtial aj nazov tejto parady. Sechseläuten, v spisovnej nemciny, "sächsilüüte" v zürisskej svajciarskej nemcine. "Zvonenie o siestej", kedy velky zvon na Grossmünstri odzvoni "fajerabend".
(Na kostole je vidiet aj najstarsie murivo, pochadza z deviateho storocia, to len na margo.)

V tom momente je aj zapalena hranica pod ubohym panacikom, ktory sa nazyva z mne neznamych dovod Böög. (Foneticky vo svajciarskej nemcine aj pre "susen, sopel v nose".) Kym hori, obiehaju okolo neho na konoch jazdecke skupiny jednotlivych zürisskych cechov, ktore sa po nemecky volaju "Zunft" a po svajciarsky "zouft". Je ich dvadsatpät a k nim patri este Spolocnost Constaffel.

Povodne boli cechy spojenia remeselnkov. Napriklad kym lekari nepatrili este medzi elitu a bohov spolocnosti, boli zdruzeni v cechu "Schmide" (Schmieden, cize kovaci.) Z mojej rodiny su ludia clenmi cehu garbiarov a obuvnikov. ( Zouft zu Gerwe und Schumacher.) V zastave maju - kazdy cech ma samozrejme svoju vlajku, pretoze kedysi tiahli aj do bitiek a museli sa prezentovat - garbiarsky noz. Je to jediny cech, ktory pozostava z dvoch remesiel. Sustri maju na zastave velku cizmu, o ineho, nie? Tiez su jeden z mala cechov, ktore nemaju kone, cize necvalaju okolo horiaceho Bööga, len stoja a odpocivaju. A to je dobre tak! Maju za sebou dobru turu a caka ich este dlha noc, kedy sa cechy v ich cechovych domov vzajomne navstevuju a prekaraju. Cechmajster musi vtipne kontrovat urazky a narazky, pricom sa dobre papinka a popija, no proste veselica.)

Predtym totiz pochoduju vsetky cechy mestom Zürich, za sprievodu muzik, ktore pred kazdym cechovnym domom zahraju tzv. "Sechseläutenmarsch", hymnu dna. Je to dobre okolo pät kilometrov, co tito ciastocne aj velmi stari pani absolvuju, dazd ci tropicke teplo, vsetko jedno, pochodovat sa musi. Pocas masirovania medi husto lemovanymi chodnikmi vybiehaju jednotlive panicky a vybozkavaju svojich znamych, daruju im kvetiny a ten, ktory ich ma najviac je samozrejme "nadsamec". Najkrajsi "zouftler". Hlavne stari pani a politici, ktori su casto pozyvani ako cestni hostia, co ako to paradoxne znie, potrebuju asistentky na nosenie kvetin. V tomto suvise: Zeny su z celeho diania vyradene, ich pritomnost je len ako pasivni divaci trpena. Roky sa uz pokusa Frauenzunft mesta Zürich, kde su len zeny, vybojovat si pravo ucasti, roky im je toto pravo odopierane, takze pochoduju ostentativne pred zaciatkom oficialneho defile. Nie su prilis povabne a pekne, takze ziadna skoda, kto pride neskoro...) (Odvolavaju sa na jednu predstavenu klastora, ktora tiahla so svojimi mniskami do boja na obranu meste.)

Je to prvy maj! Prvy maj nielen kvoli bozkavaniu (lasky cas!), ale kvoli tej demonstracii. Zakazdym ked tak filmujem to pestre dianie mi beha po hlave: "Chcel by som vediet, kolko miliard by vykazalo spojene konto tychto tu v historickych kostymoch pochodujucich ludi!"

Je to totiz PRVY MAJ BOHATYCH! Vo Svajciarsku (uz) neexistuje slachta. Dokonca tituly su zakazane. Ale ani cechy uz neexistuju. Teda ano, lenze namiesto tych mäsiarov, pekarov, lodnikov, kovacov, vinohradnikov su clenmi cechov len prislusnici elity., dnesnej "slachty". Ci uz hospodarskej, politickej alebo, Gott sei Dank musim povedat, aj dusevnej, pretoze pocetni vedci, rektori univerzit, profesori su clenmi. (Stat sa clenom nie je zdaleka tak jednoduche, i ked mozno jednoduchsie, nez u Slobodomurarov.!)

Tak co tam este o Velkej noci! My tu zijeme v zajtrajsom ocakavani upalenia Moreny, pardon, Bööga. Deticky, buduca elita, buduci "zuoftler-i" pochoduju uz dnes, aspon ze neprsi...

Cas miji, nevsimaje si brichacu sedicich doma.

Uz odpocivaju

14. dubna 2012 v 15:25 | King Rucola a Max. de Bile
Uz by ich aj kazdy starec so svojim vypelichanym korbacom dobehol, tie mlade "zajicky", ked tu takto pospavaju.
Hotovy Playboy-Magazin, ktory sa uklada k spanku.

Povrava sa, ze sa uvazuje o stanoveni pevneho datumu pre Velkonocne sviatky. A prave by to malo byt tak, ako tohto roku bolo, teda deviateho aprila. Ked aj, bolo by to aj jednoduchsie, tak ako je to s Vianocami, ale to pocasie, to sa naplanovat neda.

Tyzden po sviatkoch jari a vselico uz kvitne a kadeco aj zamrzne. Klimaticka zmena, globalne oteplenie...

Navod na pouzitie

13. dubna 2012 v 9:09 | King Rucola a Max. de Bile
Na vseobecne zelanie musim podlozit liecivu terapiu povelkonocnych potiazi navodom na spravne pouzivanie, aby sa uzivatel vopred vyhol urcitym nedorozumeniam, ako nespravne nasmerovanie aparatury do inych koncin, ako predpisane, pretoze pri nespravnom pouzivani zo strany klienta by akakolvek zaruka stratila platnost.
Uzivatel musi zabezpecit spravne nasmerovnie trubkovej dyzy a jemnym pupmovani sa snazit o plynule obstreky pacienta.

Poznamka k pozornosti: Len pocas uzivania hore zobrazenho zariadenia pocas Velkej noci moze uzivatel (user) smer striekacej linie zanedbat, pricom vsak podstupuje riziko sebapolievanie.

Tato metoda presahuje pamät ludstva a tradicia zaväzuje, venovat jej davno zasluzenu pozornost. Pripadne cenne vylucky najdu po uchopeni do specialne za tymto ucelom zhotovenych nadrzi uplatnentie v polonohospodarstve ako hnojivo a cast byva odovzavane vedeckemu vyskumu (a kontrole) v oblasti specialneho odboru modernej mediciny, vyskumu v gastroenterologii.

Specialna nadrz na zachytavanie plodin hore opisanej procedury.
Vykopavka z obdobia semitskej rise. (Okolo 4'000 pred Kristom)

Od nepamäti

12. dubna 2012 v 11:06 | King Rucola a Max. de Bile
Od nepamäti slavilo ludstvo prichod jari. Kam ludska pamät siaha, vzdy sa vyskytovali pri tychto oslavach väcsie alebo mensie problemy. Bud boli podomovi sibaci, ktori od dveri ku dveram si hrubou bitkou vymahali tribut surovi, alebo kupaci, ktori ich doprevadzali zachadzali s ocistou ulovenych obeti zenskeho pohlavia prilis dokladne, precistiavac a prestrekujuc zenicky do poslednych skar, k comu i sluzili tie najrafinovanejsie nastroje, ake si clovek od vynalezu pazuriku a kyjaku vedel predstavit. Ale bez rozdielu pohlavia prinasalo toto bujare slavenie vytuzeneho tepla tazkosti. Muzi-lovci sa oddavali konzumacii vajiec, lebo lovit zver a zeny neislo nejako dohromady. Tak pre tieto dni zostavali pri tvrdych vajciach, riedenych maximalnym mnozstvom alkholu. Medovina a take nejake vykvasene stavy nezabranili napriek tomu porucham vo vylucovani. Ak nevyslo prehnane mnozstvo kulinarskych pozitkov horom, muselo sa cast vypomahat spodom. K tomu ucelu sluzili striekacky, ktore boli povodne urcene na kupanie mladych dam.
V historickych vykopavkach sa uchovalo niekolko modelov. Tu vyobrazeny model "Luxus", pravdepodobne z doby bronzovej. (Navod na pouzitie s ilustraciou a textom na tomto mieste zmizol, cize vyjde ak vyjde v pokracovani.)

Kolegovia

12. dubna 2012 v 0:05 | King Rucola a Max. de Bile
Po uplynuti velkonocnych sviatkov sa zhromazdili moji kolegovia ku kratkej ale eficientnej porade. Resulatat znie priblizne: Vpred, svinskym krokom!
Po tejto kratkej porade sa venovali dalej svojim obcianskym povinnostiam, sviatocna nalada pominula a zivot sa poberal znovu, svinskym krokom pred, ale v zauzivanych kolajach...
free counters