Březen 2012

Konecne ja

30. března 2012 v 9:58 | King Rucola a Max. de Bile
Konecne som nasiel to moje prave ja: Rytier, slachtny a hrdinsky, dvorny, nielen sexy, lez aj zdravo v "rytirkach" obleceny, konecne so svojou dvornou damou!
Ona nie je len sexbomba, je lyricka, scitana, vzdelana a nielen sexy, lez aj zdravo v "bobmardakoch" oblecena! Neskonala dama kazdym centimetrom stvorcovym!

Bez nej to nejde, ona je moje "alter ego"! Ako len opisat vlastne ja bez nej - nemozne!

Takto nas uz ziadny reumatolog nerozdvoji, len este pas cudnosti si musim zaobstarat...

Rytier zenskych srdc

30. března 2012 v 0:13 | King Rucola a Max. de Bile
Ja - ked uz mame taku cudnu temu - som velmi rytiersky zalozeny.
Nosim rytierky este aj v lete a lamem tym nespocetne zenske srdcia...to je mi az luto!

Je to tazko

29. března 2012 v 0:58 | King Rucola a Max. de Bile
Je tazko pisat sam o sebe. Nevyznam sa v sebe. Tak som sa dal na vyskumnu cestu a zabudol som si pri tom zobrat baterku alebo nejaky iny svetelny zdroj. Ale k vlastnemu prekvapeniu som zistil, ze v tej temnote sa da hmatom dobre daleko dovidiet. Vlastne az na koniec tej dutiny, lebo som cestou nenarazil na ziadne prekazky v podobe hnusnej, hnusne pokrutenej, odpornych tlstych cervikov ci hnijuce husenice, ktore casom stratili ich pestru farbu pripominajucej onu povestnu "sedej hmoty", ktora by mala tu dutinu, ktoru som *hmatom vidiel az na koniec a zase naspät*, vyplnovat a podla moznosti by ta hmota mala mat co mozno najviac zavitov, vrasiek, brazd, ryh.

Ziadna v tej dutine nebola, duta prazdna hlava...

Bombise

26. března 2012 v 23:00 | King Rucola a Max. de Bile
Som hodna holcicka. dotiahla som to daleko, zastavam vysoku poziciu v riadeni medzinarodneho podniku. Poctivo som za tymto ucelom studovala. Neflakala sa, biflovala. Nie, ze by som si neuzivala zivota, to nie, ale vzdy som mala pevny ciel pred ocami a pracovala som uporne. Dosiahla som ciel, o ktorom sa mnohym ani len nesniva. Ale vzdy som dbala na ponaucenie mojej mamicky, pre ktoru som bola vzdy jej hodna holcicka:

"Nikdy si nesadaj na studenu dlazku", mi casto pripominala, "aby si neotehotnela! Drz svoje vajecniky v teple, nos poriadne spodne pradlo. To ti da teplo. Dbaj, aby si mala chrbat vzdy v teple. Hlavne vsak tie nohavicky..."

A tak tu teraz stojim vo svete, ktory sa hmyri tangami a stringami a inymi krajkovymi spodkami, ako sa aj vsetky nazyvaju. Nemam hole brucho, ani chrbat, to sa nehodi do sveta vysokeo mendzmentu. Dbam, aby som bola vzdy teplo oblecena.


Ale ja som vitaz! Pre mladsiu generaciu a pre moje dcerenky, ak bude kedy nejake mat pokracujem v tradicii. Druzky moje, deticky moje, verte mi, niet nad bombardaky. Je mozne, ze uz ani neviete, co to je. Teple, velke, pohodlne ruzovucke gatiska, davaju teplo, hreju i pri srdci a nemate holy pupok. Reumatologovia sa uz nemusia tesit na uspesny kseft...

Okrem toho skytaju taketo rajcovne gatky urcite kuzlo noveho, nepoznaneho alebo uz davno zabudnuteho...

Rozhnevany kral

26. března 2012 v 11:23 | King Rucola a Max. de Bile
Dobrotivy kral Rucola, nech nam naveky zije, je niekedy zo zlych televiznych programov tak nasrdeny, ze sa tazko ovlada.
Ked mu vsak do toho este priletia kadejaki agenti hmyzu ako skodlivci, ze strati naskutku posledne zvysky dobrej nalady, vyskoci na kona a da sa do boja!
(Dobova ilustracia zo zaciatku 21. storocia)

Zdeseni podanni dorobtiveho krala Rucolu, nech nam zije na veky, sa daju na bezhlavy utek.

Po odstraneni vsetkych rusiacich momentov sa kral Rucola, nech nam zije vecne, odda pozorovaniu jedneho zo svojich pocetnych LCD monitorov a obvykle zaspi spokojnym spankom, pretoze programy su pod jeho kralovsku uroven...
(Jeden z pocetnych kralovskych LCD-televizorov. Fotografia s povolenim kralovskeho cenzora z roku 2010.)

Hlavne ta nova moda s tridsat az nanajvys 45 minutovymi prispevkami mu lezie na nervy, i ked si dobre uvedomuje, ze jeho prosty lud sa na dlhsie vysielanie dnes uz nevie koncentrovat. Dobrotivy je kral Rucola, zhovievavy, laskavy, nech zije vecne!

On a ja

26. března 2012 v 9:59 | King Rucola
Ja som kral, King Rucola! Ked rozpravam hlbokym hlasom, trasu sa vsetci podanni, hoci som dobrotivy kral. Pokial m a"ON" necha na pokoji. On - moje alternativne ja - je ale zatial rafinovany, prefikany ako diva macka, zatial mi vzdy utiekol.

Niekedy ma On tak buzeruje, ze stratim nervy a necham stavat popraviste. Este dobre, ze ho mam v mojej risi skladacie, lahko sa rozobere a zase postavi.

Na rozdiel od ostatnych veci sa postavi lahko!

Hrdy a pysny

25. března 2012 v 8:08 | King Rucola a Max. de Bile
Neviem teraz uz, ved "stary som, oci mi uz nesluzia, nepocujem, ruky sa mi trasu, chodit nevladzem...ale tu srnku, tu som ustval!", kedy to bolo presne. Je to u par rockov, co som bol nesmierne hrdy na moju zem, pysny na krajinu som doteraz, pretoze je ukazkova, prilaka kazdorocne tisice turistov alebo lyziarov a podobne, ale byt pysny na stat, v ktorom zijem a ktory by sa tym padom smel nazvat "moja zem", to zavisi od roznych faktorov.

Nesmierne pysny ci hrdy obyvatel a obcan Svajciarska som bol toho roku, kedy ostalo ako osamely ostrov v case. Tento maly horsky statik sporovlivych pastierov vzdoruje casto masovym hnutiam a odlisuje sa velakrat od vseobecneho tenoru. Lenze to, co si "dovolil" vtedy, to ma skutocne naplnilo a dodnes este naplna pychou.

Spomenul som si na to nepriamo na prvy jarny den, ked som - ako vzdy - beznadejne dlho stal a fajcil, cakajuc na manzelku pred nejakym obchodom, nudil sa, fajcil ako starodavna parna lokomotiva a cumel, kam by som zahodil spacek cigarety, aby som nemusel urobit priblizne tych sestnast krokov k velkemu vonkajsiemu popolniku pred vstupom. (Od temy: Toto sa mi strasne paci v Japonsku, kde maju na chodnikoch, hlavne na väcsich krizovatkach velke masivne popolniky, kovane z takeho tazkeho liatinoveho zeleza a kde sa mlcky stretavaju nezavisli ludia na ich zavisle nikotinovo-dymove seance, hoci v chvate chodze, kedy napriek tomu postoja a meditativne pofajcia.) Cumim tak na asfalt parkoviska a zrazu spozorniem, pretoze som nevedel rozlisit, co to je, co to tam vidim na zemi. Tak som si to odfotil. (Odkedy sa totiz ucastnim na "projeke365" mojim "trisestsestprojekt.blog.cz", fotim vsetko, co mi pride pod nos...)
Sprvu som myslel, ze je to nejaka kota. Nakoniec mi to nedalo a skusil som posunut to spickou topanky. Dalo sa to. Hoci to lezalo v mlake po nocnom dazdi, zobral som to, utrel do papierovej vreckovky a zacudovane cital - na obrazku bohuzial nevidno - "PORSCHE DESIGN"!

Bud sa na tom parkovisku niekomu rozpadlo toto drahe sportove auto, alebo skor odpoveda realite, ze niekomu sa rozbili hodinky tejto znacky, pretoze ten "kompas" ma maly stvorcovy otvor, ktorym bolo zrejme povodne na ciferniku vidiet datum.

Datum! Dnes je to tak daleko! Dnes je ten den, kedy vladnuci sialenci zle poradeni pseudovedcami nariadia poslusnemu stadu milionov ludi nielenze skor vstavat, ale krutit, klikat, cvakat a inac cinkat a zvonit hodinkami, ako keby sa znovu, ale tentoraz v celoeuropskom, mozno celosvetom(?) diani opakovalo to povestne zvonenie klucami.

Letny cas! Taka hovadina, somarina na druhu, blbost na kvadrat! (Preco sa, ak sa niekomu chce, nezacne jednoducho skor pracovat vo fabrikach a podobne, preco maju kravy davat o hodinu skor mlieko. Ci davaju vobec to mlieko skor?)

Vtedy, pred rokmi, kedy Svajciarsko bolo este viac nez obvykle osamelym ostrovom v europskom kontinentalnom mori, stali vlaky pekne na hranici alebo na nadraziach a hodinu cakali, aby sa vyrovnal ten rozdiel, pretoze Svajciari nesuhlasili a s masovou hysteriou nespolupracovali. Boli sme jedini, ktori hodinky nepresuvali! (Bohuzial to trvalo len ten jeden jediny pamätny rok!)

Ako nam len nadaval moj francuzsky stryko, ked sme ho prisli navstivit na ich narodny sviatok. Ten ich povestny "katorz zyliet", kedy za burliveho potlesku divakov na Champs-Elysées kazdorocne na zaver defilé pochoduju tazkym krokom cudzinecke legie. "Ty vole, vzdyt uz je pulnoc, ja mam tady na tebe tak dlouho cekat?!?", privital ma tento zasluzily a tazkymi medailami dekorovany, cerstvo hladucko vyholeny legionar, ktory pred vpadom Hitlera sadol na bicykel a usiel na zapad.

Pozerali sem ako keby sem spadli z jahody a vyjaveni pocuvali, co to hovori: "Ved je len jedenast hodin," hovorim mu, "chodis ty spat so sliepkami?".

Nafukani Svajciari! Ani sajnu sme nemali, pretoze davno na to zabudli, ze cela Europa "tika" uplne inac.

Aspon preto, hoci malickost, ale urcite rozumna malickost, ma naplna pychou, byt obcanom Svajciarska...

Ladovec

24. března 2012 v 8:47 | King Rucola
Tento ladovec sa vola "Gornerlgetscher" a pojde ((teda samozrejme len kusok z neho) na svetovu vystavu v Juznej Korei k teme "Wasserschloss Schweiz". (Vodny zamok Svajciasko.) Ma propagovat "moju zem" ako vodny rezervoar. Zaroven ma poukazat na dolezitost ladovcov pre zasobovanie zeme vodou, ladovec ako - zatial! - nevycerpatelny zdroj.

Stale sa scvrkavaju, vraj kvoli globalnemu otepleniu. No neviem, ja si osobne myslim, ze tak ako vznikli za miliony rokov, tak zase zmiznu, aby mohli vzniknut nove, vsetko je cyklicke, alebo ako hovoria budhisti: "Velky a spravodlivy je kruh."

Na zabere - bohuzial neostrom, lebo je to len fotografia pocitacovej obrazovky - je vidiet zaujimavu stavbu. Tato horska "chatka" sa vola Monte Rosa. Projektovali ju relativne dlho posluchaci a docenti ETH (Eidgenossische Technische Hochschule, teda Technicka univerzita Zürich), technickej skoly z Luzern a vela inych odbornikov. Je pokryta samymi kolektormi, ci takym niecim a ma byt sebestacna, co sa energie tyka. Zhltla vsetky mozne ceny na tomto poli.
Tuna uz lepsi zaber, autor Tonatiuh Ambrosetti, z Internetu. Viac vybornych zaberov vid Google, "monte rosa hütte".

Je to pre mna prilis vysoko, okolo 2900 metrov nad morom, tam sa mi uz s mojiim bruchom skrabat nechce. Preto ako spravna rozpoltena dusa - pripad pre psychiatra - momentalne snivam o Podunajskej nizine, kde lezi mestecko Bratislava, alebo spominam na moje kazdorocne "pute" do prekrasnej Prahy, nielen ku "Flekum"...

Tak vyber si teraz pisatel, ako oznacis "moje zeme"? Najskor ako to spieval Louis Armstrong:"...my beautiful world!", cely!

Zajtra

20. března 2012 v 21:56 | King Rucola
Zajtra je den poezie. Nahodou sa to hodi na zaciatok jari. Prvy jarny den a hned potom medzinarodny den poezie, aby basnici mohli hulakat chvalospevy o jari. O mojej zemi budem teda piet az zajtra. Dnes skor len otazka: Kde je moja zem? Kto je moja zem. Je pod pojmom "zem" myslena hlina alebo domovina? Pod zemou je myslene "pod zemou, podzemou"? Moja zem je dost neurcity pojem. Je to moje policko, su to tie necele styri ary, ktore vlastnim a okopavam, na ktorych mam divoku plantaz z medvedieho cesnaku, ktory na jar, ako vyraza zo zeme, omamne voni? Alebo tam, kde zijem? Ci tam, kde ma doniesol bocian?

Ernst Hemingway to bol tusim, co povedal: "Domov? Kde to je, to znie tak krasne!" A on alebo niekto iny slavny povedal: "Doma? To je tam, kde rano voni cerstva kava..."

Domov a moja zem je velmi siroko a nejasne definovatelna vec. Pre mojho vnuka je "domov" u nas, starych rodicov, kym "haj" od nemeckeho "Heim" v svajciarskej nemcine ako "haj" vyslovene je to tam, kde je jeho mama a jeho otêc a kam nikdy nechce ist. (Ani sa mu nedivim, ja som tiez radsej u nas!)

Vsetko je tak neiste, ako prud vody. Nesputane jarne potoky (zase Hemingway: The Torrents of The Spring") si tecu, kade lahsie, kde je spad. Kde nie je, tak si skocia a vznikne vodopad. Ako ten v Schaffhausene, ktory je najmohutnejsi v Europe. Alebo ako tento, na zachode, ozajstny viditelny "torrent":
Vody ma tato zem, o ktorej ani neviem, ci je moja, ci vobec niekoho je, viac nez dost...aj slz!

Stojim na nej, je moja?

20. března 2012 v 0:10 | King Rucola
Stojim na nej, je vidit spicku mojej boty.

Je preto tato zem moja? (Ak ano, mal by som ju branit pred invaziou!)

Ale asi ju musim rychlovzdat, nez mi nepriatelsky obrneny voz odkusne spicku palca...Utiect ako vzdy!
free counters