Únor 2012

Za roh

29. února 2012 v 22:00 | King Rucola
U optika, ktory okrem okuliarov este dalekohlady, mikroskopy, lupy a podobne veci zo skla, inkluzive zrkadiel vedie v sortimente.
"Milostiva pani, toto je najlepsie periskop, ktory tu momentalne mam. Lahky, prenosny, s jednoduchou udrzbou. Horne zrkadlo netreba vobec cistit a okular lahko snimete. Odsrobujete. Tam potom mozte uplne lahko vypucovat spodne zrkadlo jemnou jelenicou. Ale smiem sa vas spytat, na aky ucel potrebujete tento pristroj? Ved nielen, ze je relativne drahy, ale...no neviem. Co ak vam to nevyhovuje, musel by som objednat iny, to by ..."

"Ach viete pan veduci," prerusi predavaca zakaznicka, "manzel mi stale zahyba, tak chcem vidiet za roh, ked uz zase znovu zahne...Myslim, ze tento mi uplne staci."

Spiatocne zrkadlo (rétroviseur)

28. února 2012 v 12:03 | King Rucola
Medzi normalnymi zrkadlami pre damy, ktore väcsinou zabezpecuju spravny priebeh linky pri malovani ustociek alebo farbeni mihalnic ci obocia je par, ktore su urcene vyslovene na zvysenie zivotnej bezpecnosti. (V ramci rovnopravnosti pohlavi nachadzaju cim dalej, tym viac pouzitie aj u muzov.)

Jedna sa o spätne zrkadla, ktore sa obom pohlaviam stali od casov, odkedy konske potahy coraz viac uvolnovali ulice motorizovanym konom a volom, neodmyslitelne. Motorove vozidla o niekolkonasobnych konskych silach sa medzicasom bez tychto zrkadiel neobidu, pretoze pri premavke zabecpecuju prehlad za chrbtom ucastnika premavky vzadu a tak zamedzuju, aby neprislo ku neziaducemu styku s vozidlom, ktore sa blizi väcsou rychlostou zo zadnej strany.

Obzvlast zenam odporucaju experti k zvyseniu bezpecnosti casty kontrolny pohlad do tychto zrkadiel.

Najnovsie doporucuju odbornici zenam, ktore sa intenzivne ucastnia premavky, neodkladat tieto bezpecnostne spätne zrkadla ani pocas zasluzeneho oddychu alebo ani v noci...

Prve zvitanie v zrkadle casu

28. února 2012 v 5:44 | King Rucola
Za davnych casov pionierskych ciest odvaznych dobroduhov, ktori sa väcsinou skryvali pod plastikom vedatorov, patrilo nevyhnutne ku kazdej cestovnej batozine spravneho cestovatela do zemi na juh od Pariza a na zapad od Londyna, mozno dokonca i na vychod od Kosic, aby v obsahu jeho kufrov ci cestovnych truhiel, prutenych kosov, tonistier a batohov bolo niekolko zrkadiel alebo aspon zrkadliciek. Clovek nikdy nemohol vediet, tusit, co a hlavne kto ho na cestach stretne. Prakticky model bol na vysuvacom drzadle, aby uzivatel mohol urcovat vzdialenost, odstup od neznamej osoby, ktoru chcel tymto zrkadlom za ucelom pozdravenia a nadviazania komunikacie obdarovat. Tym si pripadne cestovatel este ako tak zachovaval nadej na mozne vcasne prerusenie zvitania jedoduchym utekom.

Zrkadlo platilo v onych davnych dobach ako vyborny komunikacny prostriedok. Zrkadielko sa lesklo v svite tropickeho slnka presne tak, ako zlato a drahokamy, ktore prinasalo uvitacie komite.

Lesk zrkadla oslepoval a zastieral mozno prilis zamrznuty usmev, ktory nasadi clovek ak je celkom zneisteny, snad ma aj strach a kedy sa ten usmev zmeni skor na usklabok, masku. Zaroven, ak prislo k priatelskemu dialogu, dalo sa pouzit ako prva pevna mena. Ty mne zlato, ja tebe svetive zrkadlo, euro este ta doba nepoznala, inac by boli zrkadla asi zbytocne...(Kazdy by sa za eurom hadzal!)

Tento pradavny zvyk zdanlivo upadol do zabudnutia v case, ked sa mocni chlapi zvykli po vystupeni z lietadla alebo pancierovej limuziny vybozkavat ako horuci milenci. Dodnes si zvyknu davat obyvatelia alpskych pahorkov tri bozky pri stretnti, cim okamzite odhalia svoju identitu na rozdiel od ostatnych narodov, ktore sa zvyknu pri zvitani nanajvys dva razy letmo pobozkat. Ale zrkadielka si nevymienaju ani ti alpski pastieri, ani ti zo severnej Afriky, zostava pri bozkani.

Nie tak v case temna! Narodni buditelia podla vzoru Sturovcov ci Jiraska a inych vlastnencov pestovali, ba ziarlivo uchovavali a strazili staru tradiciu az do nie prilis vzdialeneho vcerajsku. Uz pri vstupe do ich krajiny zvykli domorodci privitat prichodiaceho hosta podla starej tradicie, ktoru sa naucili od vedeckych cestovatelov a neskorsich kolonizatorov a ponukali mu namiesto chlebu a soli, ako byvavalo taktiez kedysi zvykom, zrkadlo.

Cestovatel v tych dobach obvykle uz zrkadlo na vymenu nemal, tak bol nuteny zamenit peniaze. (Nastastie vtedy este tiez euro nebolo!) Vsetci boli spokojni, az na tych, na ktorych sa nedostalo. Ti si to neskor vynahradili sami, z auta cestovatela odmontovali zrkadla i so stieracmi a ked to bolo prilis komplikovane, tak radsej zobrali hned cely voz a potom sa mohli spokojne oddavat pred jeho zrkadielkami rannemu holeniu.

To boli este stare zlate casy, kedy pre zrkadlo neplatilo to hlupe prislovie: "Nie je vsetko zlato, co sa blyska!"

Konecne svita!

27. února 2012 v 2:45 | Max. de Bile
Der Mann hatte so viel Verstand, dass er fast zu nichts mehr in der Welt zu gebrauchen war.

Georg Christoph Lichtenberg
/x/details.png
Georg Christoph Lichtenberg
Ten clovek mal tak vela rozumu, ze sa skoro k nicomu na svete nedal pouzit.

Alebo trochu lepsi preklad cesky:

Ten clovek byl tak inteligentni, ze sa k nicemu na svete nehodil.

Ani tuto vyhovorku ma skola nenaucila, skoda...(hodi sa na vsetko, ci nie?)
(Konecne mam v nahliadani na moj zivot vdaka LIchtenbergovi kopec svetla!)



Plast vajca

25. února 2012 v 11:49 | King Rucola a Max. de Bile
Surne! (Velka noc sa blizi, v ramci globalneho oteplenia to budu mozna tie kraslice-krasavice potrebovat...)

V skole ma nenaucili pocitat PLAST PREIMERNEHO EUROPSKEHO VAJCA!!!

Naucili ma len verit, ze taka moznost existuje. Ale ja ju nepoznam.

Ak niekto vie, ako sa to pocita, tak by som bol rad za radu.(Vzorec.)

Nechcem totiz, aby mi v pripade studensieho globalneho oteplovania, ake zazivam(e) posledne roky, moje vajcia na Velku noc, sviatok jari, prechladli. Strasne rad by som im - strih podla matematickeho vzorca na pocitanie plastu - nechal usit zimne kabatiky.

Dakujem srdecne vopred

Max. de Bile, z prikazu dobrotiveho a starostliveho krala Rucolu rimska "jeden".

Telocvik

25. února 2012 v 7:25 | King Rucola a Max. de Bile
Skola nas naucila peknu kopu nezmyslenych veci. Skakat cez kozu, napriklad. Cvicit na kladine, namiesto aby sme hrali basketball alebo hadzali gulami. (Hlavne hadzanie gulami by bolo byvalo nielen zaujimave, ale aj pre zivot prospesne. Hadzanie svojimi ci protivnikovymi gulami je pritom nepodstatne, jednoducho hadzanie gulami.) Na bradlach sme si trhali chlpy pod pazuchami, na kruhoch vyplestovali oci a sustavne sme padali z hrazdy. Proti telocvikarovi boxovat sme nesmeli ani pod ochranou boxerskych rukavic!

Beh, cezpolny ci normalny nebol este natolko v mode ako neskor, asi zo strachu, aby sme neubehli prilis daleko od skoly. Na renesanciu behu sme museli cakat, az kym ten lekar, co vymyslel jogging, pri nom sam umrel. Odvtedy sa vyprava to, co nas skola zabudla naucit: Beh ako preventivny zdravotny prostriedok. Jogging! Nie beh za trolejbusom!

Pretoze nam to skola zavcasu nevstipila do hlavy, je pre dnesnych bezcov uz casto aj prilis neskoro. Nabrali na seba tolko tuku, ze teraz sa mucia v teplych uniformach hore kopcom, potia, fucia a vzdychaju. Avsak vedomie, ze robia nieco pre svoje zdravie ich zenie dalej.

Pred ocami maju vidinu mladeho mamuta, (vid momentku po skonceni preteku) ktory sa zucastnil na Ironman pretekoch roku 2011 v Zürichu, kde sa mu podarilo zdolat trojnasobnu vitazku tejto discipliny, mladu Kenyanku s nevyslovitelnym menom. Do analov vstupi aj pre jeho rekordnu stratu na vahe, ktora bude zapisana do Guinessbook of Records.


Josef Hauser, vitaz Ironman 2011 v Zürichu, po vbehnuti do ciela. (Foto: luga-general design)

Mala nepresnost

25. února 2012 v 6:47 | King Rucola a Max. de Bile
Pocas postgradualych studii na parizskej Sorbone doslo k malemu nedorozumeniu. Nie, ze by to skola neucila, ale neprilisna znalost francuzskeho jazyka sposobila jemne povedane male nedorozumenie.

Dr Vytocnik to mozno prehnal s davkovanim ultrazvuku pri modernej liposukcii, nakolko francuzske cislovky vedu casto ku kompletnej iritacii doktorandov a studentov.

Nastastie je pacient s vysledkom operacie nanajvys spokojny, o com svedci blazeny vyraz v tvari a lesk v ociach.


Mlada mamutia samicka zo zaciatku 21. storocia po uspesnej liposukcii prevedenej doktorom Vytocnikom

Perfektna vrazda (Navod)

23. února 2012 v 17:59 | King Rucola
Ani takuto jednoduchu vec ma skola nenaucila: Ako sa paradne zbavit manzelky! Prisiel som na to uplne sam, bolo to ako osvietenie, pocas jazdy autom, ked sedela vzadu a prave pila z flase jablcny must. Spytala sa mna, ci tiez nechcem. Najprv som jej nieco skarede odvrkol, nepamätam, co to bolo, ale viem, ze nadsena nebola. Zahanbil som sa a povedal som jej, ze ja na nic sladkeho nepotrebujem, lebo mam uz dlhe roky taku sladku manzelku, najsladsiu zo vsetkych a to mi staci.

Z toho jej zaskocilo, neviem, ci zo soku alebo od smiechu a nez som stihol zastavit a dat jej umele dychanie, bola prec...

Ano, slova dokazu niekedy vrazdit! Dokonca bez stop...

Ani svedsky!

23. února 2012 v 12:26 | King Rucola
Ani svedsky nas v skole nenaucili! Trochu po nemecky. Vobec nie po rusky. Anglicky sa ucili len podozrive elementy imperialisitckeho zafarbenia.

Ale ze nas nenaucili pouzivat Google, to je ozaj svinstvo. Aj ked vtedy este neexistoval, uz nas to mali ucit.

A ze sa samotny Google este stale nenaucil prekladat, poskytuje vyborne pobavenie pre tych, ktori sa medzitym trolilinku svedsky alebo nemecky doucili...


A ze v ceskej Wikipedii je pyrofilia vedena ako pohlavna uchylka hranici uz s naprosotu uchylkou ako kazda skolska latka. Tam to vedie, ked nas v skole neucili svedsky! (Dlhonohe radodajne blondyny? Udajne...)

Je toho prilis vela, co ma nenaucili.

22. února 2012 v 7:24 | King Rucola
Stale som pocuval pri roznych prilezitostiach v skole: "Ved zivot ta nauci!". Bola to vyhrazka alebo to bol skor prislub? Divne. Preco ma to nemala naucit uz skola pre zivot, vyhybala sa jednoducho zodpovednosti? Alebo, co skor je pravda, nevedeli "CO" ma ma zivot naucit a tak to nevedeli ani oni sami. Opravnene hadzali flintu do zita, pretoze skutocne az zivot je ta skola. To predtym, co sa nazyva skolou je nieco ako lustit krizovku alebo sudoku, len aby si clovek precvicil mozok.

Mna osobne a tak isto aj vela mojich znamych skola nenaucila moc. To malo, co som sa tam dozvedel som uz davno zabudol. Ale najviac by som vycital mojim zasluzilym, osvedcenym a naskrze milym pedagogom, ze nemali - zrejme pod vplyvom politickeho rezimu - dost odvahy, naucit ma aspon neverit! Dnes viem, ze neverit je asi najväcsia cnost. Neverit nicomu a hlavne nikomu.

Jedine, co sa "im" v tej skole bohuzial podarilo, bolo vtlct mi vieru v skolu, presnejsie vieru na vzdelanie, ale bohuzial nespravnu vieru: Vieru na posvätene, oficialne vzdelanie. Bez skoly, hlavne bez ukonceneho vzdelania, nedostanes "gulate razitko", nebudes smiet robit to alebo tamto, aj keby si to vedel najlepsie na svete. (Alebo nebudes zbabelec, budes mat dostatocnu porciu odvahy, drzosti, sily, viery sam v seba a co ja viem coho este vsetkeho a vykasles sa na oficialne platnu mienku, niekedy dokonca aj moralku, budes si robit, co chces...ale to ma skola nenaucila!)

Zda sa vsak, ze s tym oficialne pozehnanym vzdelanim je pravy opak pravdou, ako nam skutocne cesty zijucich legiend demonstruju.

Jeden z velmi bohatych panov zijucich v krajine, kde namiesto vody med tecie a pecene holuby do huby padaju nema ani len maturitu, vedie po svete na pätdesiat tisic zamestnancov, cele vzdelanie nadobudol ako ucen-mucen. Nebrusli v tom sam. Takychto nedoukov je prekvapujuco vela. Iny pan, ktory tu sice nezije, ale jeho pocitace zamorili kazdu spicku pocetnych kopcov, na ktore sa musim divat, kvoli nim mi chyba vyhlad na more, nejakymi svojimi pocitacmi a preto sa stal najbohatsi na svete, ten usiel zo skoly, aby sa nezdrzoval zbytocnostami. Paul Gates pozdravuje...

Kto do kelu mu dal to "gulate razitko"?!?

Velky nezabudnutelny filolog menom Jozef Visralionovic Dzugaswili, zvany aj Stalin, povedal nesmrtelnu, pre mna nezabudnutelnu vetu, ktora mi z mojho klasickeho vzdelania zostala trcat na cely zivot: "Veta je vypovedana alebo napisana myslienka." (Kde zostavaju mimochodom tie nevypovedane a nenapisane myslienky?)

Jeho nie menej vyznamni nasledovnici hraju radi na saxafon, alebo spievaju pre zmenu blues (ako vcera v Bielom dome!) duo s B.B. Kingom a hlasaju nieco, co mna skola nenaucila verit: "Yes, we can!".

Sme preto vsetci "yesmen"?

Aby som nebol celkom nejako zaujaty, nespravodlivy: Predsa som sa nieco pre zivot v skole naucil. Tesne pred maturitou som sa naucil fajcit a pit lacne vino, ovladam to dodnes, pricom lacne vino som vymenil z financnych dovodov za pivo a vino uprednostnujem teraz uz radsej drahsie...
free counters