Červenec 2011

Ako som nevyhral Zlateho leva

31. července 2011 v 13:08 | King Rucola
V Zürichu je jeden oficialny bordel. Inac je tu bordel vsade, ale ten jeden je oficialny. Lezi medzi zeleznicnou trasou do celeho sveta a vypadovou cestou pre auta smerom na juh, do Alp a k moru. Oproti tzv. Cervenej farbriky, ktora presla tiez pocetnymi tazkostami, nez sa z nej stala kulturna fabrika pre mladych. Ten bordel musel prestat tiez tazky a nakoniec predsa vitazne vedeny boj kym dostal svoje existencne povolenie. Opravnenie na existenciu mal uz samozrejme davno. Najstarsie, ci druhe najstarsie remeslo ludskej historie a tak. Ako to vsak suvisi s temou tyzdna? (Okrem propagovania tejto institucie!)

Pravdepodobne maju pracovnicky tejto vaznej institucie v zmluve, ze okna toho cervenkasteno domu musia byt zastrete, co je pre priamu reklamu velmi nevyhodne. Zakaznik nemoze teda vediet, do coho a ku komu vlezie za ucelom obchodneho jednania. Takze vzdy, ked tam nahodou stojim na cervenu - su tam posledne semafory, kde si clovek este moze cestu na juh rozmysliet a vratit sa do chladneho severu - , poskulujem, ci nahodu neuvidim nejaku tu reprezentantku tohto ctihodneho remesla. Raz som skutocne zbadal aj nahu ruku, ktora dotahovala vo vetre plajuce zaclony. To hranicilo u mna takmer s nezriadenym sexualnym zivotom a bujarym zazitkom. Lenze to je vsetko nic, proti tomu, ako som nevyhral Zlateho leva v Cannes!

Kreslil som slicnu slecnu, ako si tak bezi lesom, ako si nici klby joggingom. MIja strom za stromom a za stromom dalsi strom a za nim zase strom za stromom. Proste les, kam by osamele joggerky nemali samy chodievat. Teraz si vsak predstavte tu namahu, ked ona bezi pomerne rychlo a stromy neprestavaju rast pred ocami divaka. Na kazdy krok novy obrazok, novy strom, raz prava noha zeny vpredu, potom zase lava. Sustredeny na kresbu, aby som to nesplietol, som nepozoroval, tak ako ona nic netusila, ze za jednym z tych stromov stoji On!

I ked som tie obrazky mohol pomocou pocitaca kopirovat a tak to islo rychlejsie, aj tak som to uz chcel nejako skoncit!
Tak som nechal tu damu v teplakoch a teniskach konecne dobehnut k tomu osudnemu stromu, zpoza ktoreho vyskocil onen muzik a vitazne si rozhalil svoj osuntely montgomerak. Utikacek sa aj hovorievalo. A sklebil sa!

Slecna, vysportovana, atleticka sa zastavila, zblizka podivala a zahlasila: "To je vsetko?"

Hlboko deprimovany muzicek sa zmohol len na vypotenu odpoved: "Kup si okuliare u firmy XY!". No a to bol koniec tej relamnej skice. Skice, z ktorej som si zabudol spravit "back-up" a navzdy umrela zabudnuta na hard-disku skonaleho pocitaca. Medzitym som mal uz asi treti pocitac a pomaly som sa nutil, robit si kopie, ked som videl v televizii reportaz z Cannes. Zlateho leva vyhral reklamny spot, kde mlady fesny stripper, teda ziadny muzicek v utikacku, tancuje svoje najlesie cislo pred babickou, ktora sice nieco citi a tesi sa, ale ked stoji pred nou konecne nahy, nevidi to podstatne a netlieska. Text: "Kupte si brejle u firmy XY, jinak prichazite o ty nejhezci veci v zivote!" A tak ten lev chrape u nejakeho konkurenta v klietke a ja som ho nedostal!

Moralka celeho pribehu? Odteraz si vsetko zasejvujem, aby som ja zral pecenych holubov, ked uz nie rezne na viedensky sposob z lvieho stehna!

Preto vcera, ked som videl nevestu v bielom, s vencekom na hlave, sledovanu celou bandou, inkluzive fotografov, ktori vzdychali pod vlecenymi stojanmi a kamerami, smerovat do toho na zaciatku popisaneho jedineho bordelu v Zürichu, som si toto zaznamenal: "Novomanzelia, necakajte na svadobnu noc, uzivajte hned...zoberte si pozicku u banky XYZ!" (Alebo taky nejaky text!) Naco inac preboha ide nevesta so zenichom do bordelu, nez aby si tam vybrala "pozicku", nie?

Tak teraz to mam na vecne veky "gespeichert", resp. "saved" v tomto blogu a buduci Zlaty lev patri mne.

Aj za cenu toho, ze teraz som prezradil moj nazor na to, ako ma poriadna reklama vyzerat a fungovat!

Musi byt vesela, vtipna, smiesna az absurdna, lebo ziadny "Ariel neperie belsie nez Majster Proper, ktory sa nacpava hraskom ako namornik Popej a ziadny radioaktivny jogurt nenahradi Niveu aj napriek ruzovym okuliarom od firmy Fielmann !" Reklamy su neyhnutne pre zivot, lebo kedy by si televizny divak mohol skocit pre slane tycinky na zachod?

Uz som zase tu

15. července 2011 v 3:30 | King Rucola
Celkom na skok zatial, ale zajtra budem mat uz viac casu - ked si odbavim toho zubara. Dufajme, ze posledny raz pre letom, ktore sa este u nas nekona. Bis später dann...
free counters