Červen 2010

Smet

19. června 2010 v 8:23 | Mad a Max. de Bile, dvaja bratia v jednej osobe
Smrt je v prvom rade slovo, ktore nema samohlasku! Tak som tam vlozil namiesto polohlasky "r" samohlasku "e", cim sa dostavam k asociacii "smet" - smeti ako spina alebo k ceskemu "jak by smet"! Tym sa dostava toto pomenovanie do uplne inej kategorie: mozu ju totiz vyslovit aj hovorcovia neslovanskeho povodu. To je nesmierne dolezite, nakolko "Smrt" (alebo najnovsie teda "Smet") je ten najväcsi demokrat, bez nespravnej stranickej minulosti, nicim nezatazeny, nakolko - ako uz to nove pomenovanie naznacuje - "zmetie nas raz vsetkych bez rozdielu stranickej prislusnosti"! Takze ani "smet" nie je spravne, musi sa to nazyvat "Zmet".

Tato "zmet" je vlastne to, cim zaciname. Este skor snad, nez cerstvo vylezeny clovek pred jeho hlasitiym krikom, ktorym sa hlasi k svetu. Odkedy sa narodime, zaciname zomierat. Cize je vlastne smrt, alebo podla mojho najnovsieho pravopisu "zmet" jeden "zmätok", teda nepodarok, ktory vyrusuje cely zivot natoko, ze ho vsetci uspesne potlacame a ani v podvedomi nechceme na pripadne ukoncenie nasej zivotnej kariery mysliet na nejake teple miestecko na rebriku kariery v podsveti . Ciize smrt vlastne neexistuje. Je celkom nedemokraticky, napriek svojej milej povahe, utlacena do pozadia nasich myslienok.

Obcas nam ju niekto pripomenie. Nikdy ich necitam. S usmevom som pozoroval starsich, ako sedia s lupou na lavicke v parku a studuju tie oznamy. Potom som sa zadivil, ked nejaka vyssia mocnost ma prinutila roztvorit stranku novin prave na mieste, kde bolo smutocne oznamenie nejakej mne znamej osoby. Telepatia? Nahoda? Ale bolo to uz viackrat. Cize viackrat nahoda.

Alebo sa prihlasi o slovo celkom sama, necakane. Tak tam sedime na terase kvoli fajceniu, pretoze v dome sa uz nesmie fajcit. Moja oblubena znacka cigariet nesie napis: "Fajcenie zabija". Vzdy to citam s radostou, pretoze odpovedam nahlas: "A zivot nie?". Basnicka otaka je ta, ktora nepotrebuje odpoved. Necakane sa hlasi smrt ("smet") v alegorickej podobe: Temne tiahle praskanie a ta krasna, urcite aspon sestdesiatrocna ceresna, ktora nam roky sluzila ako obcerstvenie a zdroj 52%-nej ceresnovice, vypalenej vo vyznamenanej palenici v bazilejskom udoli, ktore je zname pre svoj "Basler Kirsch", tato zasluzila matka nespocetnych predletnych radosti sa takmer slavnostne odhlasila z tohoto sveta. Zomrela, bez varovania, len tak, uz toho mala asi dost. Jednoducho sa majestatne zlozila za najkrajsieho pocasia a absolutneho bezvetria.

Cierny kocur zostal z toho celkom popleteny. Zarazene lozil po konaroch, na ktore musel predtym v potu tvare vyliezat, aby mal blizsie k tym vtacikom, ktory mu pred nosom nazobavali jeho vlastne zrele ceresne.

Ja som musel mysliet na toho riadica aut, ktory na ceste do prace isiel v meste - ani nie v lese! - , ked zuril ten uragan "Lothar" a jediny velky strom na zaciatku parku ho prikvacil a zabil  v aute.

Ci si to este stihol uvedomit? Ci reagoval ako ja, ked nam z mosta nad dialnicou skocil samovrah pod auto a nas to vyhodilo do protismeru a ked som zurivo krutil volantom, tak ma napadlo jedine slovo: "Do p...! Toto predsa nemoze byt koniec!" Ani nebol. Len nohu, ktorou som sa vzpieral "proti smrti" som si musel dobre dlho liecit.

Ale to zhupnutie auta cez mäkke ludske telo a ten rev jeho priatelky a jeho matky, ktore na tom moste stali (pozval si ich tam mobilnym telefonom ako neplatiacich divakov) a museli toto strasidelne divadlo prezivat, ten mam dodnes v pamäti. (Ako aj to totalne rozbite auto, za ktore uz mi nikto nic nedal!)

Rev matky, ktora sa pozera na smrt svojho dietata, rev milenky, ktora nechapa to, co vidi. Plac a narek vdov. Smrt je inscenacia pre pozostalych. (Vdovy tiez!)

"Poloz mi vankusik pod hlavu a prikri ma teplou dekou" boli posledne slova rozluckoveho listu tohto mladeho cloveka na svoju matku. Ten list lezal na tom moste a ja som sa to dozvedel z nepravom ziskanej kopie policajneho protokolu. Aspon tak som sa mohol ukludnit, zbavit viny.

Lebo "kto je bez viny"?

Tak toto je bomba!

11. června 2010 v 12:45 | Max. de Bile
Tato tema je bomba!

Takze ocividne som explodoval a nic nenapisal. Skoda! Bola to naozaj bomba!

Drogy

3. června 2010 v 7:12 | Max. de Bile
Hudba je prva droga, ktora ma spontanne napada k novej "Teme tydne"! Lahnem si na valendu v obyvacke, naladim "Klassikradio.de" na pocitaci a zachvilu spim! Ale "tema tydne" ma na mysli zrejme uplne ine drogy!

Drogeria bolo meno tych obchodov, kde som chodieval pre mamu kupovat farbu na farbenie latky a prasky na pranie. Dnes sa tam da asi kupit droga, ktoru som ja nepoznal a jej uzivanie ma strasne prekvapilo. (Cuchanie, ale v tom sa naozaj nevyznam.)

Ina drogeria byvavala, ak mal clovek znamosti, lekaren - fermetrazin pred skusakmi. Najlepsia *drogeria", znovu len po znamosti: psychiatricka klinika. (LSD, ale pod kontrolou! Len pod dohladom!)

No a tak, ked pozriem do kalendara, som teraz asi zobral - nechtiac, niekto mi to podhodil? - nejaku drogu, ktora ma uspala. Pre niektorych je aj spanok vlastne nieco ako droga, pre mna nie. Bol som vyradeny z dalsieho boja za a proti drogam, temu som prespal. (I ked v spanku zazite sny mozu posobit rovnako kreativne ako nejaka droga, ktora posobi kreativne!)

Droga je aj pisanie, Vas grafoman

Mad and Max. de Bile, dvaja bratia zjednoteni v jednej osobe, typicky pripad pre psychiatra...
free counters