Mobil a pokuty

24. května 2010 v 11:12 | Max. de Bile
Ked nemam mobil, tak sa citim ako debil. (To sa rymuje, to je vers, basnim!) Hlavne odvtedy, co nam mobil zachranil asi tridsat tisic frankov svajciarskych. Odvtedy ked vyjdem z domovych vrat, siahnem do naprsneho vrecka a ak nezacitim pod cigaretami mobil, citim sa ako keby som vysiel nahaty na ulicu. Urcite sa teraz uz vzdy pre ten mobil vratim.

Ale mozno, ze tu pisem od temy! Mobil - ak clovek nie je "mobil", tak je blizko konca...To by bola ta ina tema, ked stari umieraju na zlomene nohy!

Mobil ako stelesnenie mobility. Moja stara dama by zasla od udivu a z nadsenia by nevychadzala, keby nemusela dnes k telefonu vstavat a strachat sa pomaly k bytovej stanici. Spominam si este dnes, ako bola prekvapena, ked sme ju zavolali a povedali jej, ze telefonujeme z auta. To je stara generacia. Ona sa tohto luxusu bohuzial uz nedozila. Zlomila si nohu a bolo.

Mlada generacia ma jediny problem. Nenarazit pri telefonovani hlavou do stlpa. Ale to uz je nejako v genoch tych ludi, ktori sa pohybuju - su mobilni - s rukou prirastenou k uchu, maju to zrejme uz vrodene a pocas telefonovania hravo preskakuju vodne mlaky a vyhybaju sa psim hovienkam. (Ti, ktori si nedoveruju, ti si namontuju sluchatko a kricia do vetra. Vyhoda: nenarazia tak rychlo do stlpa, nesliapnu mozno do hovna, ale zato ich casto mozno povazovat za tichych blaznov, ktori vedu rozhovory sami so sebou.)

Este k tomu dovodu, preco mozem telefonovat prakticky do konca zivota a este stale mam z toho zisk. Bolo to akesi velikanske podujatie v nasom meste. Cesty boli uzavrete, vsade sa potlkali postavy v historickych alebo fantastickych kostymoch. Obchadzky stredu mesta boli blokovane vozovou hradbou ako za husitskych bojov. Vyjst autom sa nevyplacalo, ked clovek nemal zaujem, zostat niekde trcat.

Mobil sa zatriasol v mojom naprsnom vrecku, asi mal dopredu sam strach zo spravy, ktora zaposobila ako vybuch bomby. "Mam predstavenie za hodinu v St. Gallen," ohlasovala moja dcera, "cakam ta pri Centrali."

Naskakali sme aj s manzelkou do auta a vyrazili do ulic. Za minutu sme uz stali. "No risc, no fun", pomyslel som si a vyliezol som s autom na chodnik, predieral sa pozdlz stojacej kolony medzi odstavenymi bicyklami a motorkami, veseliacimi sa chodcami a stlpmi poulicnych lamp smerom k Centralu, kde uz z dialky kyvala dcera v podivnom kostyme, pozorujuc nas krkolomny slalom i so svojim takisto cudne vyobliekanym manzelom, podopierajucim sa o detsky vozik, asi ho uz opustali sily.

"Celkom som na to predstavenie zabudla. Ak nepridem a predstavenie zrusia, platim tridsat tisic pokutu", znelo vsvetlenie. Vierohodne vysvetlenie, sudiac podla ich oblecenia, prisli sa zabavat a nie pracovat. "Manzel zostane s deckom, ja sa tam musim co najrychlejsie dostat!" Delba prace, napadlo ma, ja budem ako sofer-samovrah...

Konecne na dialnici. Predpisane tempo stodvadsat je v tejto situacii na smiech. Palime, co to auto zo seba vypoti! Vdaka mobilu zostavame v spojeni s divadlom, ako dnes zavodnici "Formule jedna" na Grand Prix so svojimi boxami. "Ked budete minat benzinovu stanicu vo Will, dajte nam vediet", znie to z divadelnych boxov,"spustime oponu a zacne predohra." Este dobre, ze mame aspon plnu nadrz a nemusime "na medzipristatie na boxy"!

Predstavenie sa uspesne konalo. Divaci boli vyzvani, aby sa zatial na pol hodinku pocas meskania obcerstvili, pretoze "pani Hauserovej sa pokazilo auto a ma zdrzanie", ako sme sa po predstaveni dozvedeli.

Predstavenie sa konalo, pokuta nie.

Zato nedavno som dostal pokutu, lebo ma udajne hliadka policie videla teelfonovat pocas jazdy na nevinnej krizovatke...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tončí Tončí | Web | 24. května 2010 v 11:27 | Reagovat

AHOJKÝÝÝÝÝÝ
PROSÍMTĚ KLIKNEŠ NA TENHLE ODKAZ?
JE TO STRÁÁÁŠNĚ DŮLEŽITÉ
MOC MOC MOC DĚKUJUUUU

http://soutez.kinotip.cz/volba.php?id=11

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
free counters