Květen 2010

Mobil a pokuty

24. května 2010 v 11:12 | Max. de Bile
Ked nemam mobil, tak sa citim ako debil. (To sa rymuje, to je vers, basnim!) Hlavne odvtedy, co nam mobil zachranil asi tridsat tisic frankov svajciarskych. Odvtedy ked vyjdem z domovych vrat, siahnem do naprsneho vrecka a ak nezacitim pod cigaretami mobil, citim sa ako keby som vysiel nahaty na ulicu. Urcite sa teraz uz vzdy pre ten mobil vratim.

Ale mozno, ze tu pisem od temy! Mobil - ak clovek nie je "mobil", tak je blizko konca...To by bola ta ina tema, ked stari umieraju na zlomene nohy!

Mobil ako stelesnenie mobility. Moja stara dama by zasla od udivu a z nadsenia by nevychadzala, keby nemusela dnes k telefonu vstavat a strachat sa pomaly k bytovej stanici. Spominam si este dnes, ako bola prekvapena, ked sme ju zavolali a povedali jej, ze telefonujeme z auta. To je stara generacia. Ona sa tohto luxusu bohuzial uz nedozila. Zlomila si nohu a bolo.

Mlada generacia ma jediny problem. Nenarazit pri telefonovani hlavou do stlpa. Ale to uz je nejako v genoch tych ludi, ktori sa pohybuju - su mobilni - s rukou prirastenou k uchu, maju to zrejme uz vrodene a pocas telefonovania hravo preskakuju vodne mlaky a vyhybaju sa psim hovienkam. (Ti, ktori si nedoveruju, ti si namontuju sluchatko a kricia do vetra. Vyhoda: nenarazia tak rychlo do stlpa, nesliapnu mozno do hovna, ale zato ich casto mozno povazovat za tichych blaznov, ktori vedu rozhovory sami so sebou.)

Este k tomu dovodu, preco mozem telefonovat prakticky do konca zivota a este stale mam z toho zisk. Bolo to akesi velikanske podujatie v nasom meste. Cesty boli uzavrete, vsade sa potlkali postavy v historickych alebo fantastickych kostymoch. Obchadzky stredu mesta boli blokovane vozovou hradbou ako za husitskych bojov. Vyjst autom sa nevyplacalo, ked clovek nemal zaujem, zostat niekde trcat.

Mobil sa zatriasol v mojom naprsnom vrecku, asi mal dopredu sam strach zo spravy, ktora zaposobila ako vybuch bomby. "Mam predstavenie za hodinu v St. Gallen," ohlasovala moja dcera, "cakam ta pri Centrali."

Naskakali sme aj s manzelkou do auta a vyrazili do ulic. Za minutu sme uz stali. "No risc, no fun", pomyslel som si a vyliezol som s autom na chodnik, predieral sa pozdlz stojacej kolony medzi odstavenymi bicyklami a motorkami, veseliacimi sa chodcami a stlpmi poulicnych lamp smerom k Centralu, kde uz z dialky kyvala dcera v podivnom kostyme, pozorujuc nas krkolomny slalom i so svojim takisto cudne vyobliekanym manzelom, podopierajucim sa o detsky vozik, asi ho uz opustali sily.

"Celkom som na to predstavenie zabudla. Ak nepridem a predstavenie zrusia, platim tridsat tisic pokutu", znelo vsvetlenie. Vierohodne vysvetlenie, sudiac podla ich oblecenia, prisli sa zabavat a nie pracovat. "Manzel zostane s deckom, ja sa tam musim co najrychlejsie dostat!" Delba prace, napadlo ma, ja budem ako sofer-samovrah...

Konecne na dialnici. Predpisane tempo stodvadsat je v tejto situacii na smiech. Palime, co to auto zo seba vypoti! Vdaka mobilu zostavame v spojeni s divadlom, ako dnes zavodnici "Formule jedna" na Grand Prix so svojimi boxami. "Ked budete minat benzinovu stanicu vo Will, dajte nam vediet", znie to z divadelnych boxov,"spustime oponu a zacne predohra." Este dobre, ze mame aspon plnu nadrz a nemusime "na medzipristatie na boxy"!

Predstavenie sa uspesne konalo. Divaci boli vyzvani, aby sa zatial na pol hodinku pocas meskania obcerstvili, pretoze "pani Hauserovej sa pokazilo auto a ma zdrzanie", ako sme sa po predstaveni dozvedeli.

Predstavenie sa konalo, pokuta nie.

Zato nedavno som dostal pokutu, lebo ma udajne hliadka policie videla teelfonovat pocas jazdy na nevinnej krizovatke...

Tanec okolo tanca.

11. května 2010 v 4:27 | Max. de Bile
Ja tancovat neviem. Matka ma naucila tancovt cesku polku. (Bola z Plzne.) Moja privatna tanecna skola bola vonku, nad kamenolomom v Bratislave, na streche bunkra, ktory tam dnes uz neexistuje, postavili na nom terasove domy, s prekrasnym vyhladom na Dunaj a Rakusko. Ucila ma vecer, neskory vecer, pretoze napriek letu bola uz tma. To malo vyhodu, ze nas nikto nevidel. Zrejme ju to bavilo, ked ju jej najmladsi synacik vytacal na betonovej podlahe. To bolo davno a odvtedy som toho prilis vela nenatancoval. Sice ma tradicia zaväzuje, kazdy rok na Silvestra, ked po polnoci zaznie na rakuskych vysielacoch ten znamy valcik vstat, pozviechat sa, lepsie povedane a krokom odsudenych na popravu sa postavit pred moju manzelku, uklonit sa a povedat "mozem ict?" To nie je ziadny preklep, naskutku sa to zauzivalo za tie roky, ze moja vyzva do tanca je prednesena v zosmiesnenom bratislavskom slangu, tak, ako sme to zo srandy robili pred starociami pri navsteve tanecnej, ci neskor na vysokoskolskych zabavach. Vtedy sa este tancievalo väcsinou parovo, cize ziadne sebaukajajuce hopsanie ako v diskotech dnes. Cim dlhsie holdujem tejto tradicii, tym kratsie su moje tanecne vystupenia. Zadychany a s krutiacou sa hlavou (sampanske?) sa spoteny co najrychlejsie odporucam, hoci citim, ze moja tanecna partnerka by si este dala...

Ako som tieto riadky dopisal, dal som si niekolkohodinovu prestavku. Ked som sa znovu prihlasil na pocitaci, tak som tam objavil ako jeden z najaktualnejsich clankov na obrazovke toto:

Tanzen an hohen Feiertagen ist in Luzern nicht mehr Sünde

An Weihnachten, Ostern oder einem anderen hohen Feiertag darf im Kanton Luzern künftig getanzt werden. Der Kantonsrat hat in erster Lesung das im Gastgewerbegesetz verankerte Tanzverbot mit 62 zu 46 Stimmen aufgehoben.
Konkret geht es um Karfreitag, Ostersonntag, Pfingstsonntag, Eidgenössischer Bettag, Weihnachten und Aschermittwoch. Im Kantonsrat entbrannte um das Tanzverbot eine lange und leidenschaftliche Debatte. Betroffen vom Verbot sind rund 20 Tanzlokale.
Für FDP, SP und Grüne war das Tanzverbot ein "alter Zopf". Es sei absurd, dass heute an hohen Feiertagen in Tanzlokalen Musik abgespielt werden dürfe, das Tanzen aber verboten sei, sagte Felicitas Zopfi (SP).
Adrian Borgula (Grüne) sagte, Musik und Tanz lasse sich nicht trennen. Fange das Tanzen schon beim Fusswippen an, fragte er. Katharina Meile (Grüne) betonte, es sei nicht möglich, den Jugendlichen Besinnung aufzuzwingen.
Die wenigen Tage, an denen zusätzlich getanzt werden könne, beeinträchtige das gesellschaftliche Leben nicht, fand auch Reinhold Sommer (FDP). Jeder solle selbst entscheiden, wie man den Feiertag gestalte.
Die Mehrheiten von CVP und SVP verteidigten das Verbot. Tanzen sei nichts Anrüchiges, sagte Andrea Gmür (CVP), um anzufügen: "Es geht um das Prinzip." Gebe Luzern seine Traditionen auf, gehe etwas verloren. Werde das Verbot aufgehoben, müssten konsequenterweise auch die Feiertage abgeschafft werden.
Pius Müller (SVP) sagte, dass 359 Tage zum Tanzen genügten. Es gehe um den Respekt vor der christlich-abendländischen Kultur.

Koniec citatu, ktorym som mozno porusil "copy rights", nechciacky. Ale skutocne tam stoji, ze by malo "359 dni stacit k tancovaniu". Jedna sa vraj o respekt pred nasou "krestanskou kulturou". Tak neviem. Neviem, preco prave tych "359 dni" a preco ako "respekt". A znovu: preco 359 dni? Pre obratenu sestku ako preklep? (Asi najskor...)

Indiani udajne tancovali okolo ohnicka. Brazilcania dodnes tancuju akysi bojovy tanec, ktory je vlastne trening pre ich sposob sebeobrany bez zbrane. Akesi brazilske jiu-jitsu. Taniec carodejnic je skor potom defilé roznych samba-skol v Riu pocas karnevalu. Samcekovia tetrova tancuju pocas tokania. Greci v suknickach, napriek tomu je to muzny tanec. Dnes tancuju Greci asi od radosti, ze im Europska unia poskytne ten obrovsky uver, ale to k tematike tancu vlastne nepatri, to len tak na margo. Tusim aj najznamejsi slovenksy terorista Juro Janosik nechaval svoju druzinu preskakovat ohnicek tanecnymi krokmi. Dokumentarne filmy, prevazne ciernobiele, ukazuju tancujucih v parizskych uliciach medzi prudiacimi vojnovymi zlozkami pri skonceni druhej svetovej vojny. Milovnici tanga sa dodnes stretavaju v altanku na Bürkliplatz v Zürichu, kde pri zvukoch z magnetofonovej pasky sa zanietene oddavaju tomuto tancu. Flamenco na Iberijskom poloostrove je atrakcia pre turistov cislo jedna. Cital som, ze je to nejaka tancovana podobizen nasho boja proti smrti. Totentanz? Teraz sa prave nepamätam, ci flamenco alebo passodoble
je ten tanec, pri ktorom sa tancujuci nepohne z miesta. Tanec dervisov az k extazii. Vitazny tah viedenskeho valcika celym svetom...

Sam tancovat neviem a bohuzial ani netancujem. Ale tych, ktori to vedia, tych nekonecne obdivujem. Nemusi to byt ani tanec na tyci, "table dance", ani striptyz, ani santenie SLUKU na javisku pri blyskajucich sa valaskach alebo slavny kozacik pri "garmoske". Je mi jedno, ci vyhrava chodecky dudak alebo skotsky vojak na gajdy, ci divadelny orchester zürisskej opery, dolezite je to zapalenie ucinkujucih, ich ponorenie sa do sveta, ktory mne - netancujucemu - zostava uzavrety. Balet vo vsetkych jeho stupnoch narocnosti. Dokonca masove disco u Ballermanna na Mallorke!

Ktori su to ti chlapi z Afriky, co pri tanci vyskakuju do vysky, bojovnici. Salome tancujuca pred Herodesom, tanecna cena bola hlava Jana Krstitela, dnes je to obvykle skor laskou alebo zalubenim pomutena hlava partnera, na stastie. Alebo predstavuje cena titul tanecnych majstrov, Europy, sveta a podobne. Tanec olympijskych vitazov v krasokorculovani, napriklad.

Nekonecne dlho by sa dalo na tuto temu pisat. Ucil som sa raz davno, ze "clovek tvori tak, ako vtacik musi spievat!". Myslim, ked si spominam na presne v rytme poskakujuce cernosske dievcatko, ktore sa prave naucilo chodit a stoji pred dzezovou skupinou poulicnych hudobnikov, ze ten tanec, ktory ja neovladam, ten tanec je asi neodmyslitelnou castou ludskeho bytia.

Ak vobec nie jej podstatnou! Ale kazdopadne to nie je "hriech", ako stoji v nadpise citovaneho novinoveho clanku, je to nieco hriesne krasne!

More, ale nie "More and More"!

3. května 2010 v 16:02 | Max. de Bile
Co je vlastne more? To je to, co napriklad Cesko a Slovenska republika nema. alebo teda vlastne ma! Vysvetlim.

More je to, kde sa chodi v sandaloch, pretoze piesok je rozpaleny a to boli na slapkach. Zasadne sa chodi ale v sandaloch bez ponoziek! Na boso. Na boso sa da chodit pri mori sice tiez, ale ako uz napisane - to boli, ked je piesok rozpaleny. Ale v ponozkach nie, a ponozky do sandalov nepatria, ak to nie je sucast narodneho kroja. Vysvetlim.

(Ale kto vie? Mozno sa da chodit po mori aj v sandaloch na boso, aj v sandaloch s ponozkami, podobne, ako to predviedol v davnej historii jeden clovek a jeho talentovany ucen, ale to zostava otvorenym predmetom, pri ktorom je otazka zaobutia irelevantna. Dnesni chodci po mori uzivaju aj tak ako pomocku akusi dosku, ktorou zdolavaju vlny.)

More je vlastne synonym od "vela"! Vela piesku, vela dlhov - to je teda to more, co ma Cesko a Slovenska republika -, samozrejme vela vody a este stale vela ryb. Da sa priamo povedat "more ryb", alebo "mam more dlzob", i dokonca taka hlupost ako "pretieklo more vody Dunajom, kym som napisal tento clanok", co je dost absurdne, nakolko Dunaj sam tecia skor do mora, nez more Dunajom. Ale da sa to tak povedat.

Vselico sa da pojmom more definovat. Urcite sa neda ale s morom spajat slova ako "potapanie". Potapanie je sport, u lovcov peral praca, pre zvaracov a monterov pod vodou v tazkych skafandroch tazka praca a u triezvych a opatrnych ludi nezmysel, ale asociacia potapania s morom je nepresna, je to v mori len a len praca, kym potapat sa da  - napriklad v kriminalnych romanoch svoje manzelky - aj vo vani a vana nie je more! Piesok takisto patri len ohranicene, podmienene, ciastocne k moru, je vela skalistych ci bujnymi stromami porastenych morskych brehov a piesok sa nachadza pre vnutrozemca hlavne na stavbe pri miesani malty a v sandaloch, kde neprijemne vyrusuje. Tak sa elegantne dostavam znovu k tym sandalom.

Spominat more v suvislosti s dovolenkou je uplne zvrhle! Az dekadentne. Zvratene alebo az uchylne. More nema s dovolenkou nic spolocneho, iba snad ako synonym toho rcenia: "Na dovolenke som mal more problemov." Dovolenka pri mori znamena totiz len stres, nudu, more nudy ba i more nudistiky a neprijemne zazitky, more neprijemnych zazitkov. Pri mori clovek nie je nikdy na dovolenke, clovek je na vyhybani sa moru chodcov na promenade, na prekracovani mora ludi, ktori lezia na plazi, more neprijemnych zapachov slnecnych kremov najvyssej ochrannej kategorie a more zapachu hnilych ryb. More trapenie pre cuchovy organ, podobne ako zataz pre zrakovy organ, ktory nevie, kam skor pozerat, ci na more krasnych dievcat v odvazne strihnutych plavkach, ci na more obezitnych dovolenkarov. kvoli ktorym samotne more nevidiet. Radsej pomlcim o mori problemov, ktore sa vyskytnu v spojeni s nedobrobolnym preklepom "NO AMORE"! (Amore! Amore mio, to vie sposobit kopu, pardon, more poriadnych zmetkov!) Hmatovy zmysel ma na spracovanie more bolesti z upalu a ked konecne namahavo ulozene telo pozvolne upada do lieciveho spanku na piesku je zrazu nakopnute sandalou, ktora objima stihle klenute chodidlo opalenej blondyny, formovanej stabom plastickych chirurgov. Namiesto slova omluvy zaznie - neprijemne zatazenie sluchovych organov - cosi ako "eskövuvulé kuséavekmoa se soa?" a ak mate so sebou partnerku, mate aj more roztrziek pred sebou, hoci vinne su tie sandale!

Bol som na psychoterapeutickom kongrese v Lindau, kde bolo more psychiatrov a psychologov. Minimalne tisic. More sedovlasych panov, pretoze psychiater musi byt zrejme presedively, more nepekne oblecenych zien, pretoze psychiatricka sa asi nesmie vkusne obliekat. Kym damy mali skor sklon k mohutnosti, jemne povedane, zrejme nasledok toho mora hodin, ktore stravia pri sedeni s pacientami, pani mali tendecniu ku prevazne komicky posobicej sportovosti. Bez rozdielu pohlavia sice tlacili vsetci prenajmute bicykle, cize cely ostrov na ktorom sa nachadza stare mesto sa ponaral v mori bicyklov a bicykel vedla sedivych vlasov panov a velkych zadkov dam bol dalsi neklamatelny stavovsky dokaz-uniforma povolania pritomnych, ale pani tento dojem umocnovali este tym, ze mali na chrbtoch nove, cerstvo zo supinky vylupnute ruksaky, zakupene kvoli kongresu, ruksaky, ktore predtym nosili naposledy ako skauti alebo vojaci. More batohov a batozkov zatienovalo jasnu modru oblohu, ktora na pocest kongresu podavala ako pochutku nemilosrdnych dvadsatsedem stupnov Celzia a kto mal, nahodil sandale. Kto nemal, si urychlene dajake kupil. A uz som opät pri vlastnej teme clanku: Sandale. Ci mam pisat o mori?

Lindau sice nelezi na mori, ale Nemci zvyknu Bodamske jazero nazyvat "unsere Südsee", takze vlastne Lindau lezi v nemeckom Karibiku. Cize na mori. (Ako malilinky ostrovcek ma problemy s dopravou a tak ma aj more drahych parkovist, ktore boli vsetky obsadene tou zaplavou psychiatrov, ktori okrem ruksakov, sedych vlasov a pozicanych bicyklov priviezli aj more aut vsetkych znaciek.) Na medzinarodnom kongrese sa stalo zvykom zacinat rozhovor opatrnou vetou, ktorou sa vopred dalo vyhnut moru neprijemnosti z nedorozumenia: "duju spik ...?" a vyckat na reakciu. Za ten cas, kym sa odpoved dostavila mohol pytajuci snad pokopavat novou sandalou do penumatiky pozicaneho bicykla, ako ze skusa, ci je riadne nafukana. Len v jedinom pripade mohol clovek tento ritual obist, vraciam sa k sandalom, dufam, ze tym neunavujem: Ak zazrel konverzaciu hladajuci presedively pan - i damy mali namiesto, cest vynimkam, ktore si zafarbili vlasy na cervene bosoracke tony, vlasy prevazne v sedivych tonoch farbene -, ci konverzacie chtiva dama sandalu obliehajucu teplu, prevazne bielu ponozku ako popinava rastlina, mohol sa prihovorit bez vahania cesky alebo slovensky. Toto s istotou skuseneho strelca, ktory bez cielenia, ba dokonca od boku, ako v kovbojke, snad aj so zavretymi ocami, trafi do ciela. Takkze zeby sa predsa len jednalo o narodny kroj?

Predstavujem si teraz to more protestov a nad morom burku, hurikan reptania a brucania a more bleskov, ako na mna srsia. Tak sa radsej uchylim do tisiny morskej zatoky. Tam, kde zelenkava voda s jemnymi vlnkami naraza na skaly alebo nepretrzite nanasa male, az homeopaticke davky piesku, ktora sa opät s neznym sumom prefiltruje cez tie po starocia nanasane kamienky a piesok a necha sa unasat spät. Viem, ze je to neskutocna predstava, ze v skutocnosti by namiesto zelenkavej vody v sedivej vode priplavala namiesto malej davky jemneho piesku najskor plastikova flasa alebo cigaretova skatulka, ale taka je ta prestava o idylke pri mori, ktoru ma more ludi. Preto pojem "more" vyskrtavam z mojho slovnika a nahradzujem ho slovom "vela".

Vela som toho teda o "vela" nenapisal, ci ano? Cele more! (Ale mam aspon more peknych spomienok na vela!)

Este snad toto: manzelka mora sa asi vola Morena, nie Mariena, Morena. Prave sme ju spolocnym usilim vyhnali, ale uz je tu zase more vody, lebo dnes prsi. To je vsak vzdy lepsie, nez ked sa do "vela" vyleje more oleja, ako v teraz prave v mexickom zalive...

Zubar versus terminy!

3. května 2010 v 4:34 | Max. de Bile
Vazeni (aj zubari!)

Tak prveho aprila som sa chcel prihlasit k zubarovi. Prveho marca, kedy zacina jar pre meterologov, (a pre mnohych aj jarne upratovanie, cistenie) som napisal e-mail, ktoru som musel ale zrusit. Hlasil som sa k prvemu aprilu na kontrolu, aby som mohol na plnu hubu vyhlasit pri vstupe do ordinacie: "Ich liebe es, den Zahnarzt zu besuchen!". Po vseobecnom uzase vsetkych pritomnych - kto by mohol taku blbost uverit? - by som nadsene reval: "Prvy april, prvy april!"

V rodinnom kruhu som bol vsak nezne ale naliehavo upozorneny, ze prveho aprila sa tohto roku kona "Velka noc"! Cize navsteva u nepritomneho zubara, ktory je urcite vtedy na dovolenke niekde pri mori alebo sa este lyzuje v jarnych zableskoch uz vyhrievajuceho slniecka aby sa jeho opalena tvar odrazala od bieleho plasta ako tvar Indiana od jeho kroja, neprichadzala absolutne do uvahy a namiesto toho som sa musel preorientovat na hladanie vajicok...

Aka skoda. Prisiel som o moj velky vystup, ktorym by som mohol zakryt moj vseobecny strach pred zubarskym kreslom.

Prveho aprila som sa chcel teda prihlasit na neurcito, eventuelne by som mohol potom tvrdit, keby som k zubarovi neisiel, ze sa jednalo mojim prihlasenim o prvoaprilovy zartik. Zmeskal som ten datum. Na vine je video, ktore pobehuje niekde v "You tube", ako nasli na nejakom chrupe nejakeho neandrtalca stopy po "cisteni zubov nejakym spicatym nastrojom". Je to tam pekne a viditelne prezentovane. (U mna sa vlastne jedna skor tiez len o tu tzv. "Zahnhygiene", ale aj tak mam strach...) Tak uz aj vtedy vraj!

Vymyslel som si totiz k tejto problematike taku malu kresbicku, ku ktorej som chcel potom privesit link na tie video-nahravky z neandrtalca. To vsetko som chcel vocpat do e-mail, ktorou by som sa u zubara znovu teda prihlasil, pretoze cez telefon alebo osobne k tomu nemam ziadnu odvahu. (Co keby ma hned a bez cakania zviazali a posadili do kresla?!?)

Nastastie ani na prveho maja - sviatok prace, nebudem teda pracovat! - nemam tu kresbu hotovu a ten "link" som akosi znovu nenasiel, hoci ho mam "gespeichert".

Takze dalsi odklad?

See you later, aligator. (Vlastne by mali mat zubari za zakaznikov len krokodilov, ti by im s ich nespocetnymi zubami zarucili dobru existenciu, nie ako ja s tymi par, co mi este zostavaju!!!)

Kto mi da tu silu, prhlasit sa dobrovolne k zubarovi?!?

Dobru noc - die Hoffnung stirbt zuletzt, aber sie stirbt!

Max. de Bile
free counters